Button Text! Submit original article and get paid. Find out More

Majkin prvý kapor

1Poznáte ten pocit keď času na poriadnu rybačku je nedostatok a do úvahy pripadá maximálne 24 hodinová vychádzka. Neviem čím to je, ale či idem na 24 hodín alebo na týždňovku tak stále mám plné auto výbavy. Výnimočnou sa táto rybačka stala vďaka tomu, že som so sebou zobral prvýkrát priateľku a išli sme k vode len my dvaja. Bola celá natešená keď som jej oznámil že bude mať svoje dve udice na ktoré si bude chytať sama. Ja jej maximálne naviažem montáž a nahodím. Zvyšok práce už musela zvládnuť sama. Po príchode k vode sme sa chvíľu prechádzali kým sme našli nejaké vhodné miesto. Nakoľko som nemal k dispozícii čln tak som zvolil miesto pri padnutom strome do vody. Markrom som si prehádzal plochu pred nami kým moja polovička boostrovala gulky a poctivo miešala aby ani jedna nezostala suchá. Keď sa jej to podarilo, tak stále mala potrebu niečo robiť. Tak som ju zasvätil do práce s krushou a PVA sieťkami. Mám pocit že okrem zdolávania je toto jej druhá najobľúbenejšia činnosť- vyrábať pva valčeky ktoré jej občas voňajú a občas nie. Veď poznáte ženy, vždy im voňajú len tie ovocné príchute. No tento raz prišla na scénu glm mušla a black orient. Toto jej už príliš nevoňalo, ale pva spravila poriadne z toho. Po rozložení bivaku, postelí a všetkého potrebného sme sa rozhodli chytať dvomi udicami pod nohami pri padnutom strome kde rázne klesala

hĺbla až do 10m. Prúty som sa snažil hádzať nie príliš hlboko. Chytali sme asi 10m od brehu. Odtiaľ prišlo najviac záberov- “spod nôh”. Ja som svojimi udicami prechytával asi na vzialenosť nejakých 80 metrov. Po nahodení a zakŕmení na nás prišiel poriadny hlad. Počas prvých hodín fúkal vietor zo strany a mne sa podarilo na montáž ronnie rig s banánovou popkou zdolať dvoch šupíkov 7 a 8,5 kg. Potom prišiel až do rána útlm, nakoľko vietor utíchol a hladina bola ako zrkadlo. Mesiac sa už zmenšoval po splne a tak som v noci nepotreboval ani čelovku. Majka zaspala už okolo deviatej a ja som si spravil kávu a sedel vonku asi do druhej rána a počúval ako sa miestny kapríci vyhadzujú. Potom už začalo lámať aj mňa a tak som si šiel lahnúť. Budík som si nastavil na piatu aby som prehodil udice a znovu zakŕmil. Záber na seba nenechal dlho čakať a prišla prvá pomalá jazda na jeden z mojich prútov. Asi po 12minúte zdolávania mi ryba spadla. Povedal som si že nevadí, ideme ďalej. Tak som to prehodil a čakal ďalej. Asi po hodine prišiel záber na ten istý prút a znovu sa odohral podobný scenár. Tak som pozrel na montáž a hovorím si moja vina. Nevšimol som si ze háčik bol už tupý. Tak som naviazal novú montáž a šup s ňou na miesto. Pomaly sa začal dvíhať vietor a fúkal rovno proti nám. Bolo to dobré znamenie. Tak som znovu rozkŕmil obe miesta. Medzičasom pri tom druhom zábere rozlepila oči už aj moja polovička. Takže boli na rade raňajky. A potom to prišlo. Záber na jej pravý prút a prvá zdolávačka. Takže prišla na rad panika a slová: čo mám robiť ja to nezvládnem. Tak prišiel na rad rýchlokurz geniality a už držala prút v rukách a neviem kto bojoval viac. Či ona alebo ten kapor na druhom konci. Bola to pre mňa vtipná situácia pri pohľade na jej zdolávačku. Dúfam že ja som nevyzeral tak vtipne keď som ťahal svojho prvého kapra. Vlastne si už na to ani nespomínam, no bolo to už zopár rokov dozadu. Tak sme teda spoločne bojovali s kapríkom ktorého sa mi nakoniec podarilo podobrať. No to vám bola detská radosť keď ho

uvidela v podberáku. Nebol síce veľký, mal okolo 5-6kg, ale bol PRVÝ. Takže na rad prišlo ošetrenie, prvé fotky a kaprík putoval nazad do svojho domova. Roztrasená však bola ešte zopár minút potom ako sme ho pustili. Kaprík tiež zabral na banánovú popku spod brehu. Tak sme to znovu nahodili a čakali. Po nejakej hodinke prišiel ďalší záber a zdolal som si peknú 13tku. O chvíľu na to prišla ďalšia jazda na Majkin pravý prút. Tentokrát kaprík až tak nebojoval ale bol o čosi väčší. Druhý kaprík a nový osobák 7.5kg.. radosť veľká. A samozrejme otázka: kedy ideme znovu na rybky? Táto otázka ma zahriala pri srdci. Neskôr prišla ďalšia jazda a prvý neúspech. Ryba sa vypla po chvíly. A následne otázky: ktovie čo to mohlo byť? A prečo sa odopla? A štvalo ju to, že čo urobila zle. Tak som jej vysvetlil že sa to občas stáva, nech sa s tým netrápi. Že ešte príde veľa neúspechov. Veď aj o tom je rybačka. Do konca rybačky sme zdolali ešte asi 7 kapríkov v rozmedzí 4 až 7kg ktorým zachutila moja obľúbená gulička citrus. Pomaly 10sme balili. Ako na každej rybačke som sa pri prekážkach vo vode spoliehal na silony Asso SHT a Hard skin a šokovku Akashi ktorá vydrží aj v tých najťažších podmienkach, či už sú to popadané stromy vo vode alebo škeble na dne. Od vody sme odchádzali obaja vysmiaty a plný nových zážitkov. Dúfam že takýchto spoločných rybačiek zažijeme mnoho. Tak nech vám to všetkým jazdí aj naďalej. :-)

Za Garantbaits team Majka a Majo

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *