Button Text! Submit original article and get paid. Find out More

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

Názov tohto článku sa môže zdať niekomu minimálne zvláštny, no vysvetlím to. V kaprárine som si skúsil všeličo a musím povedať, že ma to bavilo a baví. Ako však plynie čas, začínajú mi viac prekážať určité veci, hlavne mám pocit, že sa od vody vytráca obyčajná ľudská slušnosť. Dá sa to pozorovať hlavne na dobrých revíroch, ktoré som aj ja rád navštevoval. Informovanosť spôsobila, že na takýchto revíroch si chce každý chytiť toho svojho BIG, aj keď sa niekedy jedná o tú istú rybu. Výsledkom však je, že sa na týchto revíroch bez hádok a invektív prakticky nedá chytať. A tak som jednoducho na tieto vody prestal chodiť. Logicky som začal venovať pozornosť vodám, ktoré nikoho nejako zvlášť nezaujímali.

Jazierko z detstva

Mal som za sebou relatívne neúspešnú zahraničnú  výpravu. Rýb sme nachytali veľa, ale všetko ostatné bolo hrozné, a tak som si povedal, že je čas skúsiť niečo „staré“. Po práci som sa vybral na jazierko, kde som „vyrastal“. Prešiel som ho celé dookola. Je to malé cca 3-4ha jazierko. Sedel tam len jeden starší rybár, ktorý sa dal so mnou hneď do reči, hneď mi povedal, že: „Chlapče sem ani nechoď, sem už nikto nechodí na ryby, lebo tu nie sú“. Super, toto som potreboval. Aké také informácie som mal a vedel som, že sa tu väčšie ryby povedzme 8kg+

nechytajú. Ale určite tu sú, určite nie v hojnom počte, ale nejaké tu isto sú. Nahádzal som do vody cca 100 guličiek na pomerne veľkú plochu na stred jazera a išiel domov. Toto som opakoval asi štyri krát a o pár dní som sa vybral na ryby. Jazierko bolo prázdne, sedel tam opäť len ten istý ujo, ale tento krát mi dal už o trochu optimistickejšie info ako minule. Po troch týždňoch som konečne chytil dvoch kaprov. Povedal som si dobre, vyzerá to, že kapríci sú pri chuti. Ako prvé som zakŕmil cca 3kg 20-tok na väčšiu plochu, a k tomu nejaké 24-ky, prišiel som predsa len na miestnych velikánov J. Potom som v kľude rozbalil zbytok vecí a pomaly prichádzal večer. Na hladine sa začali objavovať menšie rybky, ale ako zmizlo slnko z oblohy, ukázali sa aj prví kapríci. Ujo to už zbalil a zostal som tam sám, a vtedy som si to začal naozaj vychutnávať. Otvoril som si vínko a čakal. A zrazu sa mi rozsvietil jeden hlásič. Zvuk som mal na nule a odposluch vypnutý, tak som pribehol k udici. Swinger bol pri prúte a vlasec jemne došponovaný. Lovil som s povolenými vlascami a úplne ľahučkým swingrom, takže som to bral

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

100cm+ chytený na malej cca 3ha starej vode

len ako prejazd ryby. Chvíľu som čakal, a potom som povolil späť tak, aby swinger ležal na zemi. Asi o 10 minút sa stalo to isté, len na druhej udici. Po chvíli som to povolil späť, ale len chvíľku na to, sa to stalo zase na oboch prútoch. Priznám sa, že som chvíľu rozmýšľal čo sa deje a vyhodnotil som to tak, že som stiahol udice, aby som ich skontroloval. Bol som pevne presvedčený, že sú obe zamotané. Neboli, jediné čo som si všimol, že z tvrdých suchých 20mm guličiek sú už iba 15-tky, a možno aj menšie. A tak som nastražil nové nástrahy a použil malé 10gr backlead, zľahka došponoval a nechal tak. „Falošné“ zábery ustali a ja som sa chystal spať. V tom sa spustila riadna letná búrka, takže som toho moc nenaspal. Búrka ustala a v tom sa mi ozval príposluch, ale tento krát mi bolo jasné, že to nie jeden z tých „falošných“, jazda ako sa patrí. Nasledoval krásny súboj. V absolútnom tichu som si užíval cvakanie cievky, keď si kapor bral metre vlasca, do toho tá „pobúrková“ atmosféra, no skrátka paráda. Keď som podobral kapra, dal som ho na podložku a zmeral. 97cm. Mal som radosť, naozaj veľkú, väčšiu ako za celú predchádzajúcu zahraničnú výpravu. Váhovo to nebol žiadny obor, bol to taký dlháň, ale aj tak som sa tešil. Pri odháčkovaní som si všimol, že nástraha je opäť riadne obrúsená a má cca10-12 mm. V tom momente som tomu nevenoval pozornosť, nastražil som nový boilies na obe udice a pokračujem v love. Nad ránom chytám párik 5-kiláčov a cez deň sa mi podaril krásny asi 7-8 kilový lysec. Rybačka prebiehala v naozaj pohodovom duchu, pri vode som bol len ja a spomínaný ujo. Po polnoci sa ukázali opäť aj miestny „velikáni“. Celkovo som za tri dni chytil tri ryby 90cm+ a pár kaprov medzi 4-8kg, čo som naozaj nečakal, a v mojom rebríčku radím túto krátku výpravu k tým vydareným. Chcem však zdôrazniť jednu podstatnú vec. Vyššie som hovoril o tom, ako dokázali ryby „obrúsiť“ moje nástrahy z 20 na 10-12mm. Pri odháčkovaní všetkých kaprov 90cm+ boli nástrahy malé cca 12mm, a to že to bolo dôležité som pochopil až neskôr.

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

 

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

Kapríky na mojej „rodnej“ vode som nechal chvíľu na pokoji. Každopádne som pochopil, že som našiel to, čo som hľadal, kľud a ako bonus aj pekné ryby, a aj trochu toho prekvapenia. Začal som si teda rozširovať obzory týmto smerom, smerom, ktorý ma nikdy moc nezaujímal. Hľadal som a našiel som nové, malé často zabudnuté, resp. ignorované vody, ktoré by mi mohli poskytnúť kľud a aj nejakú tú krajšiu rybku. Počas niekoľkých uplynulých sezón som navštívil rôzne lokality. Každá z vôd bola iná, to vám asi nemusím zdôrazňovať a každá ma niečo naučila.

 

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

 

Maskovanie sa vždy vypláca

Stará zabudnutá jama

Jedna z vôd, ktoré som navštívil, bola stará zanedbaná jama ležiaca na súkromnom pozemku. Z tohto dôvodu nebola už roky navštevovaná rybármi resp., aj keď bola, tak len naozaj výnimočne. Získal som kontakt na majiteľa pozemku, a tak som sa s ním dohodol, že by som tam pár dní skúsil chytať ryby. Stále mi behalo po rozume, čo by tam mohlo žiť. Veľa krát som sa tam zastavil len tak, keď som išiel okolo a pozoroval, ale nikdy som nezbadal známku, že by tu niečo žilo. Skúšal som sa dostať aj k nejakým informáciám, ale tie sa líšili. Niektorí mi tvrdili, že je tam len pár obrov, iní, že tam nie je nič. Čas ukázal, že sa v podstate všetci mýlili.

Hneď prvá vychádzka ukázala realitu, čo je vo vode. Prišiel som k vode pripravený chytať starých neskúsených kaprov. Tomu som podmienil aj prípravu krmiva. Presnejšie som si zobral domäkka uvarený partikel, zmes peliet 3-16mm a boilies 12-15mm. Vytipoval som si dve miesta a obe som hneď na začiatok prekŕmil, jedno viac a druhé menej. Zábery prichádzajú tesne po zotmení, prakticky z oboch miest rovnako. Do rána som zdolal viac ako 20 kaprov. Jeden ako druhý. Celú noc som prakticky nespal, lebo som sa snažil naozaj zodpovedne dokrmovať miesta, aby som získal čo najreálnejší prehľad o kaprej osádke. Ráno teda skôr doobeda aktivita ustáva, a tak mám trochu času si pospať, ale čas od času ma zobudí záber aj cez deň. Večer sa kolobeh opäť rozbieha na plné obrátky. Ďalší večer mám už na konte viac ako 50 kaprov, bohužiaľ všetkých 60-65cm dlhých úzkych, relatívne chudých. Po „obroch“ ani stopy. Mal som v pláne loviť 4 dni, ale za prvé dva dni som minul skoro všetko krmivo, a tak ďalej chytám už len s minimom kŕmenia, záberov je síce menej, ale na rozmere rýb sa nič nemení. Ale aspoň som sa trochu vyspal. Ďalší deň balím a idem domov.

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

 

Po príchode domov nad tým celým rozmýšľam, vyhodnocujem a plánujem. Povedal som si, že na ďalšej rybačke to skúsim čisto len s 15-20mm boiliesmi. Myslel som si, že práve partikel a malé pelety prilákali menšie ryby, ktorých som sa potom nevedel zbaviť. Na ďalšej výprave som pochopil, že aj to bol omyl. Chytil som presne to isté, akurát som mal menej záberov. Teda až na jedného pekného cca 80cm kapra, ktorého som chytil na 20mm popku nastraženú úplne bez kŕmenia. Pri tejto rybačke som si povedal, že táto voda nebude tým pravým, čo som hľadal a asi ju nechám tak. V podstate som tak aj spravil, ale poviem pravdu, že čas od času som nad ňou premýšľal. Musím uznať, že kľud som si tu naozaj užil, ale tiež musím povedať, že rýb tu bolo na môj vkus až moc. Pri aktívnom spôsobe lovu to dalo naozaj zabrať. Kaprov na tejto lokalite bolo naozaj dosť, nemôžem to tvrdiť s istotou, ale som pevne presvedčený, že ich tam nikto nevysadil. Podľa mňa pochádzali z prirodzeného neresu, hlavne ak zoberiem do úvahy, že boli ako cez kopírak. Ale keď sú tu deti, musia tam byť aj rodičia. Medzi časom som objavil ďalšie zaujímavé lokality, takže som si s touto vodu dal na určitý čas pauzu. Neskôr som sa vrátil, ale tento krát však pripravený úplne inak. Minimum krmiva a asi 5 druhov 20mm plaváčiek. Za tri dni som mal len šesť záberov, všetko od výrazne silnejších rýb ako pred tým, a všetky na popky, kŕmnych boilies sa tento krát miestni kapríci ani len nedotkli. Bohužiaľ som vytiahol len 3 ryby, pretože som dosť riskoval a chytal dosť blízko prekážok. Ale zato pekné silné rybky z kategórie „rodičov“. Ťažko povedať, či to bol úspech, každopádne som si oddýchol od ľudí a zobral ponaučenie a cenné skúsenosti…

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

 

Trpezlivosť ruže prináša.

S odstupom času musím povedať, že ďalšia z lokalít, o ktorej vám budem písať, bola určite najlepšia zo všetkých. Ako chlapec som tam chodieval, ale bolo to ďaleko od domu, takže vždy s otcom. Ako malého ma nebavilo sedieť pri kaproch, a tak som chodil okolo vody a naháňal malé rybky. Poznal som to tam celkom dobre, a tak bol pre mňa trochu šok, keď som sa tam po rokoch vrátil. Všetko bolo samozrejme inak. Z malých kríkov boli stromy a vody bolo akosi menej a zelín akosi viac, niekde až príliš. A tak záujem rybárov o túto vodu upadal, zarybňovalo sa čoraz menej, ale presne to som hľadal. V hlave som si premietal, kde by som mohol začať, ale všetko bolo inak. Musel som začať od nuly. Niekoľko dní som sa len člnkoval a dával sa do obrazu. Vytipoval som si dve miesta a tie som začal kŕmiť. Povedal som si, že budem kŕmiť každý druhý deň, 5-6 krát, a potom pôjdem na ryby, a tak som aj spravil. Nemusím vám zdôrazňovať, čo sa mi odohrávalo v hlave, keď som prišiel k vode s udicami. 10 dní neplašené miesto, prídem k vode a do hodiny mám kapra. Obe udice umiestňujem na okraj kŕmneho miesta a čakám. Prišiel ma pozrieť kamarát, a tak v kľude popíjame pivo a debatujeme do neskorej noci. Nikde ani živáčika, sme tu úplne sami a ani si pre tú pohodu neuvedomujem, že sa nič nedeje. Záberu do hodiny nikde, ideme spať a ráno skontrolujem udice. Všetko je tak, ako má byť, vymením nástrahy a jednu umiestnim výrazne mimo miesta, úplne bez kŕmenia a čakám ďalej. Noc je opäť kľudná a bez akcie. Ráno to zbalím  a odchádzam domov.

 

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

„Pohoda a kľud“ v takomto duchu som na tejto vode strávil viac ako 20 dní sám len s mojimi kamarátmi, a to som hľadal

 

Poviem úprimne, som dosť sklamaný, čakal som, že niečo chytím, keďže som prekrmoval. No ale čo, aj takto to chodí a ideme ďalej. Cez týždeň som skúsil dve vychádzky v noci, hovorím si pôjdem sám, bude absolútny kľud, to musí vyjsť, ale nevyšlo. Psychika začína robiť svoje J, je tu vôbec ešte čo chytať. Štyri vychádzky a úplne bez kontaktu. Čo nie je zase niečo neobvyklé, resp. tragické, ale v danej situácii som to nečakal, som tu sám a miesto kŕmim cca dva týždne. Nasledujúci víkend to skúšam znova, ale na začiatku som si vyhliadol ešte jedno miesto, ktoré bolo zaujímavé iba tým, že som videl na dno a mohol som reálne skontrolovať, či sú moje boilies na mieste, alebo ich niečo zožralo. Jedna udica na pôvodné miesto a jedna na nové, ale bohužiaľ opäť bez rýb. Ráno idem skontrolovať miesto, kde vidím na dno, bohužiaľ, väčšina boilies je tam. Drobné kŕmenie je fuč, ale to boli asi biele ryby. Na toto miesto nastražujem na skúšku popku, a na pôvodnom mieste len mením nástrahu. Ešte za svetla idem skontrolovať miesto a zisťujem, že je evidentne rozryté od kapra, popka je síce na mieste, ale kŕmne boilies sú preč. V duchu mám radosť ako malý chlapec, aspoň jeden tu je a zjavne mu boilies chutili. Nastražujem nové nástrahy a čakám, ale už v trochu inej nálade. Toto je šiesty deň lovu, mohlo by sa to zlomiť. Túto noc nie a nie zaspať, a zrazu to prišlo. Prudká jazda, a aj keď reagujem neobvykle rýchlo, kapor si berie metre bez rešpektu, až končí v hustej zeline, a než stihnem niečo spraviť, je preč… Na šiestej vychádzke mám konečne kontakt z miestnymi kapríkmi. Škoda, že je preč, ale je to moja chyba, v snahe dosiahnuť záber som ignoroval fakt, že lovím v dosť ťažkých podmienkach, a maličká 8-čka to jednoducho nezvládla. Každopádne ma to motivovalo, a už sa mi tam sedí trochu inak. Toto miesto som navštívil ešte 5 krát. Chytal som na oboch miestach, ale bez ďalšieho úspechu, a jednoducho som to tu ukončil. Počas 11-tich vychádzok je jeden záber aj na mňa moc. Skúsim inú časť lokality. Nebudem to naťahovať a poviem, že ani tam to nebolo lepšie, po presťahovaní, resp. zmene miesta ťahám ďalšiu sériu 11-tich vychádzok bez absolútneho kontaktu s kaprom. Nejako som sa s tým už aj zmieril a vychutnávam si aspoň kľud, prírodu, príjemných ľudí, skrátka pohodu na rybách a verím, že raz to musí prísť. A nakoniec prišlo. Jeden večer som si povedal, že sa idem „vyspať“ do prírody J. Z práce odchádzam už okolo obeda, hlásia dážď. Vidina tohto kľudu ma nejako ženie a veľmi chaoticky sa balím a rýchlo k vode. Nástrahy putujú rýchlo do vody, a už za dažďa staviam bivy a pomaly zisťujem, čo všetko som vlastne zabudol. Navečer prichádza kamarát, a tak mu pomáham s jeho vecami, trochu pri tom zmoknem, a tak sa mi už nechce ísť vymeniť moje nástrahy a nechávam ich na mieste. Lovil som s 15mm boiliesmi, a tak som trochu nervózny, či tam vydržia do rána. Prší už podstatne viac, a tak bivak a sucho vyhráva, otvárame si vínko a debatujeme, a aj keď prestalo pršať, nástrahy už po tme nemením. Nechávam to na osud. Idem spať a nad ránom ešte po tme, ma budí ten pravý zvuk. Opäť silný ťah, a opäť to kapor namieril rovno do tej najväčšej zeliny. Idem za ním člnom, po chvíľkach chaosu a dezorientácie som sa v zelinách zorientoval a zbadal veľký chvost kapra. Vytrhávam vlasec zo zelín, až viem podobrať kapra, ktorý je veľmi kľudný, aj keď som na neho zasvietil s čelovkou. Nakoniec ho podoberám aj s kusom zeliny, až na brehu som ho „rozbalil“ a zisťujem, čo som vlastne chytil. Nádherný nižší ale masívny kapor, na prvý odhad určite viac ako 90cm, teda skôr meter a určite 15kg plus. Až teraz zisťujem, čo všetko som zabudol, váhu, meter a statív. No čo už, veď to nie je nič dôležité, spravím pár fotiek a šup s ním späť…

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

Obrovská radosť a zadosťučinenie po takmer mesiaci bez ryby prišiel bez mála metroví šupík

Za 23 dní strávených na tejto lokalite prvá ryba na brehu, ale aj tak ma to tam ťahá. Až na ďalšej výprave si naplno uvedomím, čo je na tejto vode dôležité. Prichádza koniec leta a začiatok jesene a ja vyrážam na 4 dni skúsiť šťastie. Miesto si pravidelne kŕmim menším množstvom návnad každý druhý deň. Okrem miesta, na ktorom som zaznamenal posledný úspech, som si vyhliadol ešte dve. Jedno pri mojom brehu a druhé pod protiľahlým brehom a obe jemne prekrmujem, naozaj len pár boiliesmi. Jednu udicu umiestňujem na pôvodné miesto a druhú pod môj breh. Po vyvezení udíc som si nastražil ešte jeden náväzec s 22mm hotovkou a dal som ho do jazera tak, aby som ho ráno našiel. Spočiatku bol môj úmysel s týmto náväzcom čisto taký, že som chcel vedieť, ako sa tieto návnady rozpúšťajú, ale nakoniec som ho normálne použil. Za prvých 24 hodín sa nič nedeje, a tak sa rozhodujem, že dám namiesto mojich 15-tok 22mm nástrahy a spravím to, čo minule. Teda nič, nechám to tam, až kým niečo nechytím. Na jednu udicu som dal spomínaný vymočený a na druhú čerstvý. Chvíľu na to, ako si ľahnem, sa ozve odposluch, je to tam J. Tento krát žiadny miestny velikán, ale aj tak z neho mám radosť. Asi 8kg kapor ulovený na odmočenú nástrahu, ktorá bola vo vode viac ako 1,5 dňa a nemusím vám zdôrazňovať, ako smrdela, keď som ju dával na udicu. Miesto pod mojim brehom nič. Musím povedať ešte jednu vec, za celý čas, čo som tu strávil, som nevidel ani sebe menšiu známku toho, že by tu boli kapre, ani jeden krát sa tu nič nevyhodilo z vody a pod., teda okrem dravcov. Avšak toto ráno som videl tesne pod hladinou torzo väčšej ryby, presne nad miestom oproti mne, ktoré kŕmim. A tak som tam premiestnil udicu z pod môjho brehu na druhú stranu, nástrahu som ale nechal tú odmočenú, ktorá bola na udici. Jemne som prikŕmil a nad ránom ma budí opäť odposluch. Tento súboj trval najdlhšie zo všetkých. Kapor sa dostal mimo zelín a tam mi predvádzal svoju silu. Dokonale som si to užil. Na konci súboja bol 13,8kg šupík, tento krát som si váhu zobral. Som fakt spokojný, za tri dni lovu s odmočenými nástrahami som chytil viac ako za predošlých 23 dní…

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

 

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

Poučiť sa treba aj s prehier.

Navštívil som mnoho rôznych lokalít, ale tieto tri som spomenul zámerne, práve preto, že si myslím, že na nich som sa najviac naučil resp. boli pre mňa najviac poučné. Skoro na všetkých malých vodách som chytil pekné ryby, možno nie najväčšie v mojom živote, ale na dané podmienky veľké. Pre ich ulovenie bolo kľúčové pochopiť vodu a ryby, ktoré v nej žijú. Trochu to ešte raz zhrniem.

Na veľkosti záleží !!!

Začnem úplne prvou lokalitou. Táto voda bola klasická voda, aké aj vy určite poznáte. Na jeseň sa do nej dá násada a do konca mája nasledujúceho roka je preč, a ako prestávajú brať násaďáci, prestáva zaujímať aj ľudí, a práve vtedy sa tam podľa mňa vytvára priestor na relatívne nerušený lov. Bol som a som presvedčený, že väčšina podobných vôd ukrýva okrem násaďákov aj väčšie ryby, povedzme 10-15kg, čo už uznáte, nie je malý kapor a ja som za takýto úlovok moc vďačný. Ak chcem loviť väčšie ryby, je boilies podľa mňa návnada číslo jeden. Bohužiaľ je na takýchto vodách pomerne „zle“ prijímaná. Aby ste ma správne pochopili, verím tomu, že dobrý boilies zožerú kapre vždy a všade ale… Kapre sú na týchto vodách zvyknuté skôr na klasické návnady, ako kukurica a nejaká tá krmítková zmes a pod.. Oproti kukurici je boilies naozaj veľká návnada a podľa mňa, to je dôvod, prečo naň kapre horšie reagujú. Rozmer nástrah a návnad je v tomto prípade veľmi dôležitý. Ak si pamätáte, na začiatku som spomínal, že keď som zdolal kapra, vybral som mu háčik a nástraha bola malá cca 12mm. Menšie kapríky, ale iste aj biele ryby, „obrúsili“ nástrahu, a až keď bola takto malá, mali k nej dôveru aj staré kapre. Chcem zdôrazniť, že u všetkých úlovkoch väčších rozmerov z tej výpravy, to bolo rovnaké, všetky som chytil na 10-12mm nástrahu, takže to už za náhodu nepovažujem. Pri opätovných vychádzkach na toto jazero, ktoré som tu už nechcel opisovať, som už nikdy nepoužil väčšie návnady ako 20mm, skôr menšie a chytil som na ne naozaj pekné rybky. Jednoznačne najlepšie výsledky som dosahoval s 12mm boiliesmi. Problém bol však v tom, že som chytal veľa kaprov. Chytať veľa kaprov často nie je na škodu, ale keď chcete uloviť aj väčšie ryby, nie je to „ono“ a na malej vode to platí obzvlášť. Neustálou akciou je vaše miesto rušené a väčšie ryby sa v takýchto prípadoch chovajú veľmi opatrne. Uloviť ich je potom omnoho ťažšie. Pre ulovenie väčších rýb bola najlepšia taktika kŕmiť zmesou boilies rôznych rozmerov. Ten istý boilies, ale povedzme 12-15-18mm. Týmto spôsobom som dosiahol najlepší pomer veľkých rýb s ohľadom na čas strávený pri vode.

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

Tieto zostavy ulovili najčastejšie krajšie ryby

Ďalšia voda na ktorej som sa veľa naučil.

Naplno som si silu malých návnad uvedomil pri mojich 2 hodinových vychádzkach, keď nebolo času vysedávať na rybách, ale k vode som jednoducho musel ísť. Chodil som na malé jazierko, kde som videl pár pekných kaprov. Odhadoval som ich tak 2-8kg, čo sa nakoniec ukázalo trochu nepresné, chytil som tam kapre aj cez 10kg. Mal som miestečko kúsok od brehu pod vysokým brehom v malej hĺbke, kde som mohol krásne pozorovať, ako reagujú kapre na krmivo. Pár dní som miesto kŕmil kukuricou, až som si prvý krát nahodil. Prišiel som k vode a vidím, že kapríci stoja tesne pod hladinou kúsok od kŕmneho miesta. S najväčšou opatrnosťou som nahodil plavák, kapríci sa nevyplašili. Zobral som hrsť kukurice a hodil na miesto. V absolútnom tichu bolo počuť typický zvuk kukurice padajúcej do vody. To bol pre kaprov signál, a ako tak „stáli“ pod hladinou, zrazu začali klesať ku dnu, až som ich nevidel. V duchu si hovorím, že to bola chyba, vyplašil som ich, ale v tom mi zmizol plavák. Zásek a nasleduje krátky ale intenzívny súboj. Silná ryba bola nad schopnosti mojej výbavy a bol preč. Celá akcia aj s príchodom trvala možno 5-10 minút. Bol som milo zaskočený. Miesto som naďalej kŕmil a občasne navštevoval, a popri tom som sa hral s výbavou. Revír bol minimálne rušený, a tak sa stávalo, že som záber zaznamenal hneď po príchode, bohužiaľ po zábere sa miesto poplašilo a na druhý záber som si musel už „chvíľu“ počkať. Nakoniec som sa dopracoval k tomu, že moja zostava bola pre kapre dôveryhodná a dokázal som bezpečne zdolať kapre aj cez 10kg. Nedalo mi to a skúsil som to aj s boiliesmi, začal som kŕmiť zmesou peliet, boilies a kukurice. A zrazu išlo všetko pomalšie. Pri pokusoch s 18mm boiliesom som často čakával na záber do konca rybačky, čo bolo teda 2-3 hodiny, a často som sa aj nedočkal. A tak som si kúpil 12mm hotovky, výsledok sa okamžite dostavil. Nebolo to tak rýchle ako na kukuricu, ale bolo to o poznanie lepšie. Ako prichádzala jeseň, voda sa začínala čistiť, až som nakoniec videl na kŕmne miesto úplné perfektne. A vtedy som to videl tak, ako to v skutočnosti je, nakŕmil som zmesou návnad, kukurica, malé pelety, väčšie pelety,  malé boilies a väčšie boilies. Opatrnosť kaprov sa čistou vodou samozrejme zvyšovala, ale aj tak bolo vidieť, že drobné krmivo mizlo prvé a 18mm boiliesi zmizli vždy posledné, bez ohľadu na druh a ich kvalitu a cenu J. Informácie o tejto lokalite mám naozaj „overené“ a môžem s istotou povedať, že sa tam s boiliesmi nekŕmi resp. ak áno, tak doslova po kusoch, a práve preto na ne kapre reagovali tak, ako reagovali. Každopádne, vďaka malej hĺbke na lovnom mieste a čistej vode som si uvedomil, ako to v skutočnosti je.

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

Kapor ulovený na plavák počas krátkych dvojhodinových vychádzok

Každá voda je iná!!!  

Aj tieto, ale aj predchádzajúce skúsenosti s malými návnadami spôsobili, že som si ich zobral aj na druhú lokalitu, ktorú som opisoval. O tejto vode som mal naozaj málo informácií, resp. ako som spomínal, informácie sa veľmi líšili. Nakoniec lov ukázal, ako to v skutočnosti je. Toto jazierko je podľa mňa krásnou ukážkou toho, ako si to príroda vie zariadiť aj bez našej pomoci. Brehy tejto lokality boli na určitých miestach vysoké, ale niekde pekne plynulé, pomaly zvažujúce sa do vody, zarastené vysokou trávou. Ak by voda stúpla po jarných dažďoch a zaplavila by tieto brehy, vzniklo by absolútne ideálne neresisko. A som pevne presvedčený, že presne to sa tam aj stalo, určite nie každý rok, ale čas od času zhoda okolností dovolila starším kaprom, ktorých som tam nakoniec chytil, aby sa efektívne rozmnožili. Preto som tam chytil toľko veľa rovnakých kaprov, jeden ročník vydareného neresu, odhadom 5-6 rokov nazad. Osobne si myslím, že aj v ten rok, ktorý som tam chodil ja, prebehol úspešný neres, pretože som tam videl húfy drobných 3-5cm kapríkov. Ale poďme späť k rybám. Rýb v tejto vode bolo veľmi veľa a evidentne ich lokalita nedokázala dostatočne uživiť, čo sa odzrkadlilo na ich stavbe tela. Ako náhle som založil miesto s akýmkoľvek druhom a množstvom krmiva, nabehli kapre určitej váhovej kategórie a ulovenie väčšej ryby bolo skoro nemožné. Keď je veľa kaprov v lokalite, je medzi nimi aj jednoduchá potravinová konkurencia, a ako náhle nájdu nejaký zdroj potravy, ktorému dôverujú, čo je u hladných kaprov skoro všetko, pustia sa doň. Na takejto lokalite sa netreba zamýšľať nad rozmerom, príchuťou alebo zložením boilies, resp. krmiva. Tu treba vymyslieť, ako sa týmto nenásytným hejnám vyhnúť, resp. nezaujať ich pozornosť. To je kľúčové naopak tu. Osobne patrím skôr ku „kŕmičom“, veľmi rád lovím na pomerne „viac“ prekŕmenom mieste, ako je u nás zvykom. Mnoho krát sa mi to osvedčilo a nejako som si na to zvykol, ale tu som musel zo svojho zvyku upustiť. Na poslednej, ja ju nazvem úspešnej výprave, som si vystačil s kilom návnad a nejakými väčšími plaváčkami. Vyviezol som udicu a do okolia som hodil 10 guličiek a niektoré úplne bez kŕmenia. To bol jediný spôsob, ako to „počkalo“ na staršieho kapra. S takýmto typom lokalít sa v rámci SRZ zas tak často nestretnete, teda mám na mysli, takto doslova prerybnenú. Ale môžete sa stretnúť s jazerom, ktoré podľa vás ukrýva nejakého toho kaprieho starčeka, ale sa pravidelne a dobre zarybňuje K2 – K3-kou. Čerstvá násada je zvyknutá na kŕmenie a často sa chová podobne, ako som opisoval na tejto lokalite, a práve tento spôsob môže byť účinný.

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

 

Trpezlivosť a odolnosť boilies.

Na poslednej z lokalít, ktorú som opisoval, som prežil najkrajšie chvíle na rybách za posledné roky. Možno so mnou niekto nebude súhlasiť, ale myslím si, že lov na takýchto vodách patrí k najťažším a zároveň najkrajším. Možno práve preto, že som sa tam najviac trápil, ma to najviac bavilo. Pravdou je, že som tam začal chodiť v lete, kedy to ako dobre viete, často moc nejde. Každopádne dnes už viem, že som určité veci zo začiatku robil zle. Hneď na začiatku som si povedal, že si spravím 15mm návnady, dva druhy. Presnejšie jednu ovocnú sladkú a druhú na rybacej báze, ale obe som mal spravené na môj vkus relatívne atraktívne s obsahom esencií a rôznych extraktov. Taktiku som mal jasnú. Podľa mojich skúseností na atraktívne krmivo reagujú ryby dobre, zvlášť na vodách s menším tlakom a s boiliesmi sa tu stretávajú pravidelne. 15mm som zvolil preto, že som nepredpokladal vysoký výskyt rýb. Pár dní predkŕmovania a pôjde to samé. Ako to išlo som vám opísal. V snahe dosiahnuť záber som začal dipovať, dávať menšie háčiky a pod… Nič z toho však úspech neprinieslo. Čím viac som tam chodil, tým viac mi dochádzalo, že sa snažím uloviť kaprov, ktorým nič nechýba. 70% plochy jazera pokrýva hustá zelina vysoká do 3 metrov, kde nájdu dosť potravy, ale hlavne bezpečie. Kľúčovým faktorom v tomto prípade bolo získať si „dôveru“ kaprov, ak sa to vôbec dá tak povedať. Aj keď si stále myslím, že atraktívne návnady resp. boilies s obsahom esencií a rôznych extraktov sú v tomto prípade vhodnejšie, neukázalo sa to nakoniec tak dôležité, ako som si spočiatku myslel. Podobne aj rozmer boilies nebol tak dôležitý. Jediné čo bolo nakoniec dôležité, aby si kapríci na boilies zvykli, resp. mu dôverovali. Prvý náznak toho bol, keď som skúsil miesto, kde som videl na dno a mohol pozorovať návnady, ale vtedy som si to ešte naplno neuvedomoval. Ryby sa čerstvých návnad ani nedotkli, a aj keď by sme očakávali, že ich budú zbierať v noci, opak bol pravdou. Pozbierali ich cez deň, ale až keď boli riadne odmočené, zhruba po 24 hodinách vo vode. Verím tomu, že podobne zbierali návnady aj na druhom mieste, ktoré som kŕmil na začiatku, a z ktorého som nikdy nedostal záber. Myslím si, že práve preto, že som stále menil nástrahu za čerstvú, prípadne nadipovanú.

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

Veľký kapor ulovený z miesta ktoré bolo pomerne dosť prevnadené a kde počas celej výpravy brali kapry 2-4 kg. Tento však zabral na veľku popku

Presun do inej časti lokality mi opäť nepriniesol rýchly úspech, ako som očakával, čo ma len utvrdzuje v tom, že miesto v tomto prípade nebolo kľúčové, ale spomínaná dôvera. Miest na chytanie tu zase tak veľa nebolo, a keďže som sa chcel vyhnúť štandardne vyhľadávaným miestam, moc som na výber nemal, práve kvôli spomínanej zeline. Ale vráťme sa k návnadám. Celý svoj kaprársky život som veril tomu, že doma robená návnada je jednoducho lepšia ako hotová, keď nič iné, je zaručene čerstvá. A práve preto som tak spravil aj teraz. Pri poslednej výprave som však išiel do obchodu a kúpil som si pár kíl 22mm hotoviek. Hotovky a aj moje doma šúľané boilies pochádzali od toho istého výrobcu tej istej série. Kúpil som ich len preto, že som sa stále viac zamýšľal nad tým, ako som ulovil posledný úlovok. Chytil som kapra na moje doma robené 15-ky, ktoré boli vo vode 20 hodín. Považujem to skôr za šťastie, pretože sú po 12 hodinách už naozaj veľmi mäkké, a práve preto som si kúpil niečo, čo môžem mať s dôverou vo vode viac ako jeden deň. Výsledok už poznáte. Teoretizovanie o návnadách sa ukázalo ako nepodstatné, na hotovku som chytil viac ako na doma robené.

S chytaním na týchto vodách som začal, pretože som chcel nájsť kľud. Ten som našiel, ale dostal som aj lekciu z kapráriny, a nie jednu. Prvá asi najväčšia bola, že som prehodnotil svoj pohľad na to, ako kapre vnímajú boilies. Boli časy, keď som „naháňal“ veľkých kaprov, zväčša na revíroch, kde chodí viac rybárov a väčšina z nich kŕmi práve boiliesmi. Preto sú kapre na ne jednoducho zvyknuté. Aj na týchto vodách majú kapre „svoje dni“, ale ak sú pri chuti, kŕmia sa bez problémov a s dôverou boiliesmi aj väčších rozmerov. Môj pohľad na to bol taký, že boilies je jednoducho neodolateľná návnada na kaprov, s ktorou chytíte „vždy a všade“. Samozrejme to berte s rezervou. Nikdy som to nebral tak, že kapor nájde boilies a môže ho jednoducho odignorovať. Takúto možnosť som nikdy nepripúšťal. Ak som niekedy skúšal podobné menšie vody a nedarilo sa mi, myslel som si, že problém je vo všetkom možnom, len nie v tom, že lovím na veľké boilies a kapre ich neprijímajú, alebo teda prijímajú, ale veľmi opatrne. Až náhoda, ktorú som opísal vyššie, ma donútila sa nad vecou zamyslieť. Neskoršie navštevovanie lokalít, ktoré neboli plašené a bol som tam sám, mi dali priestor na pozorovanie a svoj pohľad som musel prehodnotiť. Stále si myslím, že boilies je najlepšia návnada na kaprov, ale už viem aj to, že rozmer je dôležitý.

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

Hard Hookers sú na nerozoznanie od klasický boilies zo sáčku. Pomôžu Vám ak nechcete montáž často prehadzovať

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

Druhá vec, ktorú som si uvedomil, že výdrž boilies na háčiku je niekedy rozhodujúca. Opäť načriem trochu do minulosti. Nikdy som nemal výraznejší problém, resp.  som si to neuvedomoval, s tým, že by som potreboval udržať boilies na háčiku viac ako 12 hodín. Jednoducho som to robil vždy tak, že som ráno a večer previezol, resp. prehodil udice. Nikdy som nedržal nástrahu dlhšie vo vode a fungovalo mi to. Neviem či to bolo šťastie, rybársky um, dobrý revír alebo len náhoda, ale pochytal som takto veľa a aj veľkých rýb. A opäť náhoda ma donútila sa nad tým zamyslieť. Určite nie som prvý, kto píše o taktike „vymočených“ návnad a nástrah, aj ja osobne som o tom čo to čítal. Veril som tomu, ale nevenoval som sa tomu, a práve na týchto rybačkách som pochopil, v čom je sila tejto taktiky. V tých časoch, ktoré som opisoval, som si vyrábal návnady tak, že som si vyrobil naraz väčšie množstvo návnad, aby som sa s tým nemusel zaoberať v sezóne. Viem si recept upraviť tak, aby som dosiahol naozaj tvrdé boilies, ale v mojom prípade bolo všetko už ušúľané, a tak som hľadal spôsob, ako udržať na háčiku to, čo mám. Obrovskou pomocou sú pre tento účel vyvinuté pomôcky na ochranu nástrah pred rakmi a pod.,  ako napr. Rapid – CRU, Super Wrap – Korda alebo Arma Mesh – Fox a pod. Tieto produkty mi pomohli v časoch, keď som mal vyrobené návnady a musel som ich udržať vo vode dlhší čas. Ak sa naučíte správne používať tieto veci, udržíte nástrahu vo vode prakticky neobmedzený čas. Ďalšia pomoc, ktorú som ja objavil až neskôr ako spomínané produkty, sú tzv. Hard Hook Bait. Každý z výrobcov návnad tento produkt nazýva inak, ale jedná sa v podstate o to isté, je to tvrdá nástraha určená výhradne na háčik. Aj keď som v minulosti zachytil existenciu týchto vecí, ignoroval som ich. Ale dnes, ak sa rozhodujem pre návnadu, je pre mňa dosť podstatné, či k nej viem kúpiť aj tento produkt, a ak nie, či si ho dokážem vyrobiť sám. Na vodách, kde si na záber jednoducho musíte počkať, je to veľká pomoc.

Nechcem tu opisovať to, čo už bolo napísané, ale nedá mi ešte pár slov k tomu povedať. Ja osobne nevnímam výhodu v tom, že necháte odmočiť návnady a nástrahu, aby ste dosiahli menšiu – prijateľnejšiu atraktivitu, aj keď si myslím, že určite na tom niečo je. Ja si myslím, že v niektorých prípadoch, ako bol aj môj, bez ohľadu na to, čo kaprom ponúknete, je dôležité to, ako dlho to na dne leží. Po úspešnom love a teda ukončení sezóny, som sa sem neskôr vrátil, ale už s jasnou taktikou. Vymočené návnady. Darilo sa mi podstatne lepšie ako tých 23 vychádzok bez, ale aj tak to nebolo podľa mojich predstáv. Aj keď som chytal a vnadil s odmočenými boiliesmi, úspechy prichádzali relatívne neskoro. Aby ste ma správne pochopili, prišiel som k vode nakŕmil a čakal som, že záber príde do pár hodín. Ale zábery prichádzali neskoro, často až nad ránom, podobne ako som opisoval vyššie. Mal som pocit, že som nič nezískal. Pravdou je, že som prestal meniť nástrahy každých 12 hodín za čerstvé a začal som pravidelne chytať ryby, ale aj tak som nebol úplne spokojný a povedal som si, že si vyrobím návnady bez „všetkého“. Kvalitná základná zmes, vajcia a rybací olej. Myslel som si, že im vadí tá „chémia“, jednoducho kým nie je nástraha dostatočne „vypáchnutá“, nezoberú ju. Avšak, ani toto neprinieslo prevratné výsledky. V zásade sa nič významne nezmenilo. Postupom času som si uvedomil, že jednoducho TU sa na záber musí čakať. Osobne to vnímam tak, že aj keď kvalita a zloženie návnad hrá vždy podstatnú úlohu, v tomto prípade to nebolo opäť rozhodujúce. Najlepšia taktika bola vyviesť alebo nahodiť, zamaskovať čo najlepšie koncový systém, zakŕmiť a nechať všetko tak, až kým nepríde záber. Rybám na tejto lokalite naozaj nič nechýba, majú dostatok potravy, žijú v kvalitnej vode a je ich tam relatívne málo. Boilies k životu nevyhnutne nepotrebujú. Ale predsa len kapor je kapor, ak nájde potravu, skôr či neskôr ju zoberie a boilies je dobrá potrava. Kapor je ryba, ktorá väčšinu svojho času venuje hľadaniu potravy. Ak je to niečo, čo žerú od malička, hneď sa do toho pustia, mám na mysli prirodzenú potravu, ale myslím si, že podobne vnímajú aj partikel. Pravda je taká, že 95% kaprov v našich vodách pochádza z chovu a na chovných rybníkoch sa stretali veľmi často práve s partiklom a od mala. Ak však nájdu niečo nové „divne veľké“, nedôverujú tomu tak, ako by sme si my predstavovali. Dobrý boilies však nedá kaprovi „spať“ a dovolím si s istotou tvrdiť, že skôr či neskôr ho zoberie. Preto ja osobne považujem boilies za najlepšiu návnadu na kaprov, avšak nie vždy to s ňou ide tak rýchlo, ako by sme chceli. Myslím si, že reakcie kaprov na boilies závisia hlavne na potravinovej konkurencii. Čím je lokalita kvalitnejšia, čo do kvality vody a celkového prostredia rýb, a je v nej málo rýb, tým je tam lov ťažší a naopak. Myslite na to, keď sa Vám nebude dariť J a nenechajte sa odradiť.

No, a to bude asi aj koniec môjho rozprávania – článku, a čo by som chcel povedať na záver. Ako som už povedal, chytanie na týchto vodách začalo, pretože som chcel nájsť kľud, a tak trochu utiecť pred všetkými lovcami BigFishov, ktorí sa nevedia chovať pri vode. Trochu mi aj začalo vadiť to, ako sa aj ja ženiem len za jedným jediným, veľký kapor. Potreboval som trochu zmenu. Potreboval som sa trochu vrátiť v čase, čo samozrejme nie je už možné, ale čiastočne sa mi to podarilo. Hlavne na poslednej opisovanej vode som bol zo začiatku za naozajstného „školáka“. Za posledné roky som sa sústredil na hľadanie veľkých rýb a vôd, kde by som ich chytil. Často sa mi to aj podarilo, ale neskôr mi došlo, že už ma to nejako prestáva baviť, a to nie je správne. Našiel som spôsob, ako si rybačku opäť naplno užiť, dobiť „baterky“ a množstvo a veľkosť úlovkov som prestal riešiť. Ak sa rozhodnete pre podobnú lokalitu, dúfam, že vám mojich pár postrehov bude trochu nápomocných. Prajem veľa pohody a úspechov.

 

B. Kuzniar 

Malé a zabudnuté vody – útek pred kaprárinou.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *