Button Text! Submit original article and get paid. Find out More

Merci France

Merci FranceMerci France

Piatok sme dostali s Igorom nápad, že nedeľu vyrazíme na 14-dňovú kaprárskuvýpravu na jednu zaujímavú a zároveň nie ľahkú francúzsku zväzovú vodu. V sobotu sa nám ešte ozval kamarát Vlado, že by sa k nám pridal. Prečo nie? A tak sme spoločne v troch odcestovali podvečer v nedeľu smer Francúzsko. Na miesto sme prišli po celkom pohodovej ceste v pondelok doobeda. Vlado si išiel kúpiť povolenku, kde to my s Igorom sme lístok mali zakúpený už z januárovej výpravy.

Stáli sme na brehu jazera, ktoré nás privítalo majestátnym kľudom. Po zaparkovaní auta sme absolvovali inšpekčnú vychádzku okolo jazera a sondovali od ostatných rybárov, čo to robí, ako tam sú dlho atď. Počas obchádzky jazera sme si vyhľadali tri voľné – sľubne vyzerajúce miesta. Začali sme vybaľovať veci a dávať ich do člnu. Po asi hodine usilovnej činnosti sme boli konečne na vode a prechádzali na vybrané miesta. So sonarom a olovnicou sa mi podarilo nájsť štyri zaujímavé lovné miesta pre lov kaprých velikánov. Dve miesta pre položenie montáže som zvolil pri zatopených stromoch a dve na kamenistom dne. Vzhľadom na lokalitu a ročné obdobie som zvolil štyri druhy boilies od Imothepu. Tie vždy nastražujem v zásade na panáčika.

Prvý deň bol v znamení len niekoľko pípancov, ktoré asi mali na svedomie prechádzajúce ryby. Bolo preto potrebné skontrolovať vyvezené nástrahy. Pri priplávaní nad miesto, kde som malo položené montáže bolo zrejmé, že niečo nie je v poriadku. Pretože tu je veľmi čistá voda, bolo vidieť na dne početné húfy bielej ryby a ešte početnejšie húfy amerických sumčekov. Táto skupinka „hltavcov“ nesklamala. Atakovali moje nástrahy tak intenzívne, až z nich zostalo len torzo. A nad dnom plávala úž len popka a zamotaný nadväzec. U ostatných prútov to bolo podobné a preto musela nastať zmena. Nové nadväzce som urobil z fluocarbónu aby som zabránil zamotaniu a boilies som obalil do priehľadnej pásky aby som zabránil úplnému rozbitiu boilies. Americký sumčekovia asi nebudú veľmi nadšený, ale ja som tu preto, aby som lovil kapry a nie aby som kŕmil týchto nenažrancov.

Ďalší deň prišiel krásny záber na boiliesNefertiti, ale po pár sekundách som o rybu prišiel. Po priplávaní na lovné miesto som bohužiaľ vytiahol udicu s olovom a plno tráv aj keď som mal montáž nastraženú na odpadávací systém. Preto som spravil ďalšiu zmenu. Pridal som na olovo 100g. Znovu som vyviezol a čakal. Medzitým sa otočil vietor proti nám a ja som si skracoval čas robením PVA pančúch do zásoby. Nasledujúci deň sa ochladilo a začalo pršať. Kvapky neustále bubnovali do strechy bivaku a ja dúfal v lepší zajtrajšok. Ďalší deň som sa po celodennom pobyte v bivaku rozhodol pretiahnuť telo a uspokojiť hladom kričiaci žalúdok. Zákon schválností samozrejme funguje aj na rybách. Sedím v kresle, v jednej ruke šunku a v druhej plátok chleba. Proste pohoda. Kapry ale prišli k názoru, že mi odpískajú koniec večere. A to doslova. Hlásič zapískal. Vystrelil som z kresla nechajúc večeru svojmu osudu. Zobral som prút do ruky, odväzujem čln a idem ústrety prvému francúzskemu kaprovi. Záber prišiel z najvzdialenejšieho miesta, na ktorom bolo nastražené moje najobľúbenejšie boiliesKleopatra. Keď som sa dostal nad kapra a pozrel pod čln, videl som obrovské telo nádherného lysca. Ten sa po 20minútovom boji konečne ocitol v podberáku. Po vážení ryby sa váha zastavil na 21,4kg. Tak pár fotiek a šup sním späť do jeho domoviny.

Merci FranceRáno začali byť kapry aktívnejší. Hneď po východe slnka prichádza záber, ale po chvíľke sa kapor vypol. Keďže v noci fúkal vietor a ja som si nebol istý správne položením nástrah, vyšiel som ráno na vodu, aby som znovu položil svoje nástrahy. Viac som urobiť nemohol. Človek sa svojím snažením môže priblížiť k pravdepodobnosti záberu ale nesmie to prehnať. Každopádne istotu úlovku nemá nikdy. A to je na love kaprov to krásne.

Štvrtý deň ráno na mňa čakalo hororové prebudenie. Zistil som, že po mojej lavici sa nasťahovali štyria Francúzi so 16timi prútmi a po pravici dvaja Nemci s 8mi prútmi. Okamžite som reagoval na danú situáciu, a ruším staré miesta. Jeden prút už bol vyvezený na novom mieste, všetko nachystané naladené. Vyrážam na vodu hladať druhé miesto. Zrovna sa chystám položiť novú bójku a v tom sa mi ozvalpríposluch a ja som bol 200m od brehu. Motor ide na plné obrátky k brehu. Podotýkam, že naviják neustále odvíjal pokiaľ som ho nevzal do ruky a nevydal sa naprieč niečomu, čo sa ťažko opisuje. Videl som, že vlasec ide smerom k bójke a tak som udržiaval tento smer. Ale asi po 200m som zacítil, že vlasec mieri do prekážky. Prišponoval som a povolilo to. Uf, vydýchol som si, ale zrazu kapor zmenil smer a vrhá sa do ďalších prekážok v podobe obrovských potopených stromov. Po asi 150m som bol konečne nad kaprom. A prišiel šok, ktorý som predpokladal. Keď som sa pozrel pod loď, videl som ponorené veľké stromy a samozrejme kapor niekde medzi nimi. Zhruba po 15min kotvičkovania som to vzdal a rozhodol som sa šokový vlasec namotať a odtrhnúť. Zrazu rana, vlasec povolil a pod člnom sa mi naskytol úžasný pohľad. Odo dna sa pomalinky zdvíhalo obrovské kaprie telo a ja som ho len podobral úplne odovzdaného. Po pokusu ho zdvihnúť do člnu bolo jasné, že pôjde o môj nový osobák. Šťastný ale vyčerpaný sa vraciam k brehu. Ručička váhy sa zastavila na neuveriteľných 28,70kg. Kričím na celé jazero, Jóóó, je to tam! Vysnívaná ryba sa stáva skutočnosťou. Takýto zážitok prajem všetkým kaprárom.

Merci France

Robíme niekoľko rýchlych fotiek a po chvíli kapra pohltila vodná hladina. Vnímal som blažený pocit a ďakoval Svätému Petrovi za jeho priazeň. Kapor prišiel na guľatý zázrak menom Kleopatra. Ten deň som ešte chytil krásneho 15kg lysca. Následujúci deň sa výrazne oteplilo. Po dvoch dňoch tepla bez záberu som zistil, že v plytkej vode sa začínajú trecie orgie. A hneď mi bolo jasné, prečo moje nástrahy ležia bez všimnutia.

Merci FranceDo odjazdu zostávajú posledná tri dni a vzhľadom k situácii, ktorá nastala na jazere, už v záber veľmi nedúfam. Ale nikdy nehovor nikdy. Okolo obeda mi volá Igor a oznamuje mi nemilú správu. Stojí u auta a zisťuje, že nám niekto rozbil bočné okno. Po tomto násilnom vniknutí bolo jasné, že výprava pre nás končí. Druhý deň sme sa preto zbalili a odišli domov.

Výprava na tento francúzsky revír bol z môjho pohľadu úspešný. Som rád, že som bol schopný na základe mojich doterajších skúsenosti prispôsobiť sa aktuálnemu stavu na tejto vode a miernymi úpravami stratégie lovu prinútiť veľkej ryby k záberu. Nepopieram, mal som pri zdolávaní aj trochu šťastia, ale šťastie praje pripraveným. Prečo niekoho napadlo rozbiť mi kameňom okno môjho auta nepochopím. Teraz, keď už mám auto opravené a prezerám si fotky z tejto výpravy, vnímam už len šťastný pocit z mimoriadnych úlovkov a niekoľko dní strávených pri vode s partiou priateľov. A to za to skutočne stojí.

Team IMOTHEP Martin Muller

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *