Milovať a chrániť / Slávka Hrubá

Milovať a chrániť – Slávka Hrubá.

Stretnúť na brehu našich vôd lovcov veľkých kaprov nie je v dnešnej dobe už nič výnimočné, ale nájsť zanietenú, úspešnú a navyše aj krásnu lovkyňu kaprov sa každý deň nepodarí. Rozhodli sme sa preto priniesť jej príbeh. Možno zaujme aj iné ženy a brehy našich milovaných vôd budú zdobiť v čoraz hojnejšom počte.

Dnes ak sa ohliadnem späť zdajú sa mi moje prvé rybárske kroky dosť zábavné. Boli to časy jednoduchých nástrah, záujmu o všetko nové a trpezlivosti všetkých ktorý ma zasväcovali do tajov rybolovu. Rybolovu som sa začala venovať v roku 1996 po tom, ako mi lekár diagnostikoval zlomeninu zápästia a povedal, že asi budem na pravú ruku invalid. Počas veľmi dlhej práceneschopnosti som nevedela čo zo sebou, nejaká tajná sila ma lákala čoraz silnejšie k vode. Pravdepodobne som lásku k rybolovu a k prírode zdedila po mojom nebohom dedkovi, ktorý miloval rybolov. Nemala som však bohužiaľ možnosť ísť s ním na ryby, pretože umrel keď som bola ešte malá. Zakúpila som si teda svoj prvý prút a navijak, základné potreby na lovenie rýb a vybrala som sa so sadrou na ruke na jazero v Jakubove. Spoznala a spriatelila som sa tam so staršími rybármi ktorý ma veľmi ochotne začali čo to o rybárčení učiť za čo im aj touto cestou veľmi pekne ďakujem. V týchto časoch ešte neboli v kurze boilies, hlavnou nástrahou boli kukurica, hnojové červy a dážďovky, ktoré sme dávali priamo na háčik s lopatkou ktorý sme jednoducho uviazali na silón.Úlovok môjho prvého kapra pochádza tiež s tohto obdobia, nebol síce veľký mohol mať niečo okolo dvoch kíl, ale bol prvý a môj. Ten pocit, keď ulovíte svoju prvú rybu je neopísateľný, určite to pozná každý rybár. Skúšala som všetky možné v tom čase dostupné rybolovné techniky na tečúcich aj stojatých vodách. Do pamäti sa mi však asi najviac vryla spomienka na rybačku počas ktorej som sa sama vybrala k rieke Morava chytať na plavák. Na háčik som dala pár zrniek kukurice s príchuťou med, nahodila som a čakala som čo sa udeje. Pozorovala som krásu okolitej prírody, úplnema totiž očarila,občas som svoj zrak spustilaaj na plavák ktorý sa pohyboval v slabom pobrežnom prúde rieky, zrazu však môj plavák zmizol pod vodou. Zatrhla som, a ako som tak navíjala silon na navijak,  objavila sa zrazu predo mnou  ryba, nebol to však kapor ktorého som očakávala, mojím udatným súperom bol samotný pán hlbín sumec. Mali ste vidieť tú paniku a prekvapenie v mojich očiach… môj prvý sumec a ešte k tomu na kukuricu! Breh pri rieke bol mokrý a šmykľavý a ja som sa nevedela dostať dostatočne blízko k vode aby som ho mohla podobrať, plavák som mala už na špičke prútu a ryba bola ešte asi meter a pol vo vode. Rybári z Rakúskej strany rieky sa na mne dobre zabávali, no ja som bola sama a bojovala som s nekompromisným súperom. Za chrbtom som mala položený bicykel, v tom okamihu ma nič lepšie ako zapichnúť rúčku prútu za koleso bicykla nenapadlo. Hneď ako som mala voľné ruky zišlasom opatrnek vode a vybrala som rukami bojovníka z vody. Bol krásny, meral približne 100 cm. Ani si neviete predstaviť ako som sa ho bála, opatrne som mu vybrala háčik, pohladkala ho a pustila ho späť do rieky. Šťastná no s trasúcimi sa rukami som hneď potom nasadla na bicykel a išla domov. Samozrejme mi doma nikto neveril, keď som rybu domov nedoniesla, no mne to nevadilo. Všetky ryby, ktoré ulovím totiž púšťam späť do vody, som športový rybár telom aj dušou, ryby milujem a chránim na čo som aj patrične hrdá!

Nová doba a množstvo informácií na internete posúvajú moje rybárske možnosti o svetelné roky vpred. Ako hrdá rybárka dávam svoje fotky na web aby ich moli všetci milovníci rybolovu vidieť. Jedného dňa mi napísal istý rybár, ktorý ma lákal na rybačku v hlavnom meste na jazere Zlaté piesky. Keďže som už mala samoty na brehu vôd dosť a chcela som si krásu prírody vychutnať s človekom rovnakej krvnej skupiny rozhodla som sa mu odpísať a ponuku prijať. V tom čase som však netušila že Štefan sa stane nielen mojím rybárskym parterom ale aj mojou životnou láskou. Štefan bol kaprárom, chytal na boilies a ja som sa čoskoro do tohto odvetvia športového rybolovu úplne zamilovala. Naučila som sa viazať montáže, vyhľadávať sľubné lovné miesta stavať stan a užívať si krásu prírody v objatí svojho partnera ktorý ma zasvätil do tajov tohto nádherného koníčka. Všetok svoj voľný čas trávime spoločne na rybách, navštevujeme stále nové krásne miesta, divoké zákutia u nás aj v Maďarsku a radosť zo zdolania každej ryby je pre nás  neopísateľným zážitkom.A aby toho nebolo málo rozhodli sme sa s priateľom zúčastniť aj medzinárodných pretekov v love kaprov na boilies v Maďarsku. Prvé skúsenosti neboli síce veľmi úspešné ale ako každý aj mi sme museli zaplatiť tú známu nováčikovskú daň. Preteky nás veľmi nadchli stretli sme mnoho nových rybárov ktorý si rovnako ako mi vážia prírodu, vody a všetky živé tvory. Rozhodli sme sa že po vzore našich južných susedov zorganizujeme aj doma na Slovensku nejaký podobný pretek. Nájsť však vhodnú lokalitu nebolo vôbec jednoduché, nám sa to však podarilo keď sme jedného dňa navštívili Dolnobarský rybník. Môj priateľ vtedy povedal: „Presne takúto vodu som hľadal tu by sa mohli konať fantastické preteky.“ Stretli sme sa teda z majiteľom tohto revíru a po jeho súhlase bolo všetko rozhodnuté. Dnes už máme za sebou úspešný druhý ročník tohto medzinárodného preteku na ktorom si zmerali sily súťažiaci troch štátov. Sme šťastný že stretávame stále nových nadšencov tohto krásneho koníčka môžeme od nich získavať nové poznatky a nové metódy lovu našich milovaných kaprov. Verím že jedného dňa nájdeme  miesto na ktorom sa nám splní náš zatiaľ nenaplnený sen.Prebúdzať sa do tejto krásnej rozprávky každé ráno. Mať na brehu jazera útulnú malú drevenicu, vstávať na spev vtáčikov, sledovať ako sa opar nad vodou dvíha a objavujú sa na hladine kruhy od rýb, užívať si ten pokoj a pohodu, aká je len v prírode a pri jazere. Na záver by som chcela ešte raz poďakovať všetkým rybárom ktorý ma prijali medzi seba ako rovnocennú partnerku a stali sa mojimi priateľmi sú to AttilaHajlemász, SzilárdBuki, Károly Horváth a mnoho iných Slovenských a zahraničných kaprárov. Lúčim sa s prianím nech sa vám ohýbajú prúty a dymí sa z cievky navijakov!

Slávka