Mizivé okamiky krátkych výprav
Akú hodnotu má náš čas? Túto otázku si už položilo tisíce ľudí. Pre niekoho to je čas strávený s rodinou a milovanými osobami. Pre iných zase čas vyplnený honbou za slávou či bohatstvom. Nech tento čas využijeme akokoľvek, jedno je isté. Všetci ho máme rovnako obmedzené množstvo.
Keďže je môj čas to najdrahocennejšie čo mám, prispôsobujem všetky svoje aktivity tomu, aby som tú obmedzenú chvíľku využil na plno. Počas minulého roku som neraz popri práci v reštaurácií Koliba, kde ma uchýlil môj dobrý kamarát Mário Pikus, utekal aspoň na malý okamih k mojej najväčšej učiteľke. Majestátnej rieke. Ako som písal naposledy, mojim cieľom bolo aplikovať neštandardný prístup v štandardných podmienkach rýchleho lovu. Rozhodol som sa pre to zvoliť namiesto dipovaných výrazných nástrah zvolil „ťažký kaliber“ v štýle buď – alebo. Dve 24mm Krilletá pod Contitnetalom č. 4 alebo jedna na kameň vytvrdnutá guľôčka 3XL mali zabezpečiť, že pri mojich výpravách budem narážať na bielu rybu iba zriedka.
I cez moju snahu sa mi však v centre hlavného mesta podarilo naraziť na majestnáne mreny. Môj dobrý parťák a kamarát Maťo Letaši, ktorý ma pri výpravách sprevádzal neveril vlastným očiam, keď necelých päť minút po nahodení ťažkej grippy do prúdu prišiel razantný záber. Taktika očividne fungovala, akurát som netrafil ten správny rybí druh. Pri ďalšej rýchlej akcii však už zmena miesta priniesla vytúžené ovocie. Spomínam si na to akoby to bolo včera, keď sme spolu s Majom vyrazili po práci na jeden sľubne vyzerajúci flek. Naše tušenia sa plnili v priebehu noci, kedy nás ustavičné zábery držali hore takmer celú noc. Majo ráno odchádzal o čosi skôr, čo som si vlastne ani poriadne nevšimol, keďže som dospával náročnú noc mi s Majovým odchodom odišla i podložka a podberák som si uvedomil až o hodnú chvíľu neskôr keď ma z pohodového driemania vytrhol prudký záber. Kapor sa držal neustále v koryte a ja som sa modlil, aby ma napadol spôsob, ako nestratiť kapra a zároveň sa dostať do auta pre podberák a podložku. Našťastie jedným z úlovkov, ktoré Majo počas noci zdolal bol i masívny drevený rám okna, ktorý nechal opretý o strom vedľa mňa. Pohotovo som teda vzpriečil prút medzi okno a strom a utekal do auta, modliac sa, aby som o rybu neprišiel.
Ďakujem všetkým čo stáli a stoja pri mne! Pravých priateľov si človek nevyberá, tí prichádzajú v ťažkých chvíľach!
Chalani ĎAKUJEM !
