Riečne prekvapenie

Riečne prekvapenie

V práci sa mi podarilo vybaviť voľno na poslednú nočnú a tak sa mi naskytlo 5 dní voľna. Voľba bola jasná. Treba ísť k vode a využiť náhlej zmeny počasia. Ráno po nočnej ma čakalo 120km domov, rýchla návšteva rybárstva Carpio a doplnenie zásob, odtiaľ domov zbaliť veci do auta a rýchlo k vode kým neprší. Medzitým ešte zastávka v supermarkete na potraviny a už len priamou čiarou k vode. Voľba padľa na jednu z mojich obľúbených riek Váh. Po príchode k vode som sa nepotešil, lebo tam boli roztiahnutí na brehu aj na vode sumčiari. Tak som sa usadil až na úplný koniec kde som bol krytý a zároveň aj v miernom závetrí. Ako prvé som sa snažil rozložiť bivak keďže búrka sa nezadržateľne blížila a v diaľke sa už ozýval hrmot a pomaly sa viac a viac zaťahovalo. „Stihol som to“, víťazne som si povedal. Ako som naskladal všetky veci do bivaku, tak vonku sa strhlo riadne divadlo na oblohe. Rozpršalo sa a všade na okolo šľahali blesky a fúkal silný vietor. Na chvíľu som sa dokonca musel schovať do auta, pretože mi nebolo všetko jedno. Udice

som nahodil len čo prestalo tak veľmi pršať. Rýchlo som zakŕmil zopár hrstí boilies a niekoľko lopatiek kukurice a trochu tigrieho orechu. Na kŕmenie som použil sladký mix Carpio kŕmnych boilies. Chytal som možno vo vzdialenosti 20m hneď ako končili riasy. Dno sa tam lámalo z 1,5 do 2m a postupne to klesalo na 3m. Takže som sa rozhodol chytať hneď ako začínal zlom a končili riasy. Prvého dňa som sa nedočkal záberu, a až v noci prišiel prvý záber od malého cca40cm kapríka. Bolo to také nabudenie že konečne niečo. Už to bude len lepšie a postupne sa to rozbehne. Zábery som síce nemal, ale dokrmoval som pravidelne každé 2-3 hodiny. Keď aj nejaký nesmelý záber prišiel tak na jeho konci bol pleskáč. Takže prvá noc sa niesla v znamení silného vetra a striedajúcich sa búrok. Ďalší deň sa počasie príliš nemenilo. Každú chvíľu som musel prehadzovať  kvôli riasam ktoré splavovalo. Náročné to bolo hlavne v nočných hodinách kedy som každých 15 minút musel prehadzovať a veľa som toho nenaspal. Záberov som mal viacej v noci hoci to boli menšie ryby ako jalce, nosále alebo menšie kapríky. Vedel som že mám ryby na kŕmnom mieste no zábery neprichádzali. Prvá ozajstná jazda prišla na tretí deň v nedeľu okolo obeda a záber to bol ako z filmu. Takmer mi prút vyletel zo stojana. Po zdvihnutí prútu som zacítil tú silu ktorú som nevedel zastaviť a až po nejakých 50 metroch keď sa rozbehol dole prúdom tak zastal… v riasach. „To nie je dobre“ hovorím si. Chvíľu som počkal a vyšiel z nich sám. Tak sa zase pohol smerom ku mne. Asi 15-20 metrov predo mnou uviazol znovu v riasach. No akoby on sám chcel tak si pomaly hľadal cestu naprieč riasami do ktorých sa chvíľami chcel schovať. Po asi 20 minútovom súboji končí v podberáku a ja neverím vlastným očiam. V daždi a vetre som nahlas zakričal ÁNO, JE TO TAAAAAM.

Celý roztrasený som sa díval do podberáka keď som uvidel s kým mám tú česť. Krajšieho kapra som ešte asi nevidel. Rýchlo do podložky, natočiť krátke video, urobiť zopár fotiek, zmerať zvážiť a nazad do vody s ním. Neveril som vlastným očiam keď som pozrel na váhu. Po odčítaní váhy saku vážil kapor niečo cez 19 kilogramov.. Na dĺžku mal rovných 100cm. Neskutočná ryba. . Triasol som sa ešte asi pol hodinu potom ako som ho pustil. Prvá väčšia ryba a hneď toto. Rýchlo som nahodil nazad a dokŕmil. Zafungovala mi 24mm gulička Gigantici nadľahčená malou žltou wazzupkou. V noci prišiel zase menší kaprík a pravidelné prehadzovanie montáží. Preventívne som si narobil trochu viac PVA balíčkov do ktorých som dával 4-5 guliek z danej príchute. Ďalší deň prebiehal klasicky bez záberu a očakával som návštevu môjho parťáka ktorý mal cestu okolo. O pol druhej poobede prišla opäť zbesilá jazda a ďalší ťah ktorý som nevedel zastaviť. Tentokrát si vytiahol približne 100m silonu. Napokon sa mi ho podarilo otočiť a začalo ťahanie proti prúdu. Snažil som sa vyhýbať riasam a tak som šiel aj s udicou asi 20m proti prúdu kde ich bolo pomenej. Na druhýkrát sa mi podarilo kapra podobrať. Zase neverím vlastným očiam. V podložke sa mi objavil ďalší lysec. Rychlo dvíham mobil a volám parťákovi kde je. Našťastie uz takmer pri mne. Do 5 minút sa objavil. Takže aj fotenie bolo jednoduchšie. V podložke som mal krásneho vysokého lysca s váhou 17kg. Tentokrát mu zachutila gulička KillKrill. Ďalšia krásna ryba z Váhu. Hovorím si toto je sen. Za jednu rybačku behom dvoch dní chytiť dve ryby nad 15kg. Po fotení nasledovalo pustenie kapra nazad do svojho živlu a kávička s parťákom. Trochu sme pokecali a potom šiel ďalej svojou cestou. Myslím si že o spoločnej jesennej rybačke je rozhodnuté že kam pôjdeme. Počas návštevy som mal ešte jednu razantnú jazdu no po asi 10 sekundách mi ryba spadla. Škoda. Povedal som si že už aj keby nič nechytím tak som nadmieru spokojný. Do ďalšieho dňa som už iba bojoval s plávajúcimi riasami a zdolal iba 4 jalce a menšieho kapríka. Tak som v utorok ráno pomaly balil a okolo obeda som vypadol domov. Niekedy aj nečakané a neplánované rybačky dokážu najviac prekvapiť.

S pozdravom z Carpio teamu Majo