Slovenský rekord kapra

Slovenský rekord kapra

Priatelia rybári, dovoľte mi sa s vami podeliť o zážitok z úlovku, ktorý pre mňa znamenal naozaj veľa a to nie len vďaka veľkosti. Predchádzalo mu totiž množstvo dní, nocí, týždňov a dokonca rokov, kým sa mi takéto niečo podarilo, ale poďme pekne po poriadku.

Rybárstvo ma zaujalo už ako malého chlapca a pri vode som trávil prakticky každú voľnú chvíľu. Z nesmelej záľuby sa stala postupne vášeň. Dokonca v mojom prípade sa dá povedať, že až v závislosť. Venujem tomu neuveriteľné množstvo času nielen pri vode, ale aj v myšlienkach a prípravách.

Každučká rybačka mi v hlave vŕta omnoho skôr, než vôbec začne. Každá si vyžaduje prípravu a nebolo tomu ani tento krát inak. Sú dni a situácie, ktoré nevysvetlíte, ale vnútorný hlas vám napovedá, že dnes to príde a toto bol presne ten deň, kedy všetko vychádzalo tak ako má a diali sa nevysvetliteľné veci, ktoré mi už nikdy nikto nevezme aj keď im rozumiem iba ja. Cez týždeň som bol na rybačke dvakrát. Z utorka na stredu sa mi podarilo uloviť pekných kapríkov a v piatok som chcel ísť von znova. Ako obvykle mi hlava fungovala naplno a ja som si už doma premyslel inú taktiku položenia montáže ako bola z utorka na stredu. Z práce som vyslovene utekal, aby som bol na mieste čím skôr. Spomínam si, že ráno som si s kamarátom vymenil niekoľko sms a tá po viacerých motivačných heslách som to zakončil vetou: „že dnes chytím PRASNICU“.

Po príchode som sa upokojil, lebo miesto, ktoré som mal vytipované bolo voľné. Po ľavej ruke chytal kamarát, ktorý prišiel predo mnou. Spýtal som sa čo chytil, či sa mu darí a rozprávali sme sa o bežných veciach. Vybalil som si veci, nafúkol čln, hodil do člna sonar a prešiel som si celé jazero a presondoval viaceré miesta. Ak to situácia dovoľuje hľadám si vždy dve miesta. Jedno ma obzvlášť priťahovalo a nedalo mi pokoja v myšlienkach už dávno pred samotnou rybačkou. Väčšinou vyhľadávam rôzne podvodné jamy a hrany ale táto jedna ma obzvlášť zaujala. Sonar mi samozrejme pomohol preskúmať dno jazera a zistil

som, že reliéf dna a hlavne jeho podklad je členitý len minimálne, ale jedna malá anomália tu predsa len bola. K tomu mi však dopomohlo až detailnejšie preskúmanie dna pomocou predlžovacej tyče na skúmanie dna. Miesta som označil H bójkou a vrátil sa na späť na breh pripraviť si montáže. Väčšinou si montáže chystám doma. Ako vo väčšine prípadov som aj teraz siahol po šnúrke od Carp ‚r‘ Us – Strip X, na ktorú naviažem háčik Continental Snag hook č.4. Na jednu montáž som použil neutrálne vyvážený boilis Criticals od Karla Nikla v príchuti Gigantica a priemere 24mm a na druhú montáž testovaciu taktiež od Karla

Nikla Magnusom alias MGS v priemere 24mm. Myslím, že veľký priemer boilies mi aspoň čiastočne pomáha vyselektovať ryby podľa váhovej kategórie. Naložil som si udice do člnu a išiel ju položiť na označené miesto. Jednu som položil na svah hrany a druhú s Magnusom alias MGS na zráz pod svah kde bolo rozhranie medzi štrkom a bahnom, ktorý som našiel pomocou predlžovacej tyče. Pri celej akcii som sa veľmi ponáhľal som sa aby bolo všetko hotové tak ako má byť ešte kým je svetlo. Dochystal som potrebné veci a postavil bivak, nakoľko som mal v pláne zostať až do ďalšieho dňa. O chvíľu prišiel kamarát, s ktorým som bol dohodnutý. Začal sa vybaľovať a keď si všetko porobil, sme si spravili kávu a debatovali samozrejme o rybách, kto kam položil montáže, čo zavesil pod háčika a pod.

Rád po ulovení akejkoľvek ryby vymieňam montáž za novú, lebo chcem mať istotu, že je všetko v poriadku – ostrý háčik, neporušená, nezamotaná šnúrka a pod. Až potom skontrolujem tú pôvodnú – úspešnú a vyhodnotím, či je ešte vhodná na použitie, alebo nie. Preto som nadchádzajúci čas chcel venovať príprave nových montáží aby ma v noci, či ráno nič nezaskočilo. Samozrejme som nemal všetko ešte ponosené do bivaku a tak som sa presunul k autu, ktoré bolo vzdialené niekoľko desiatok metrov od lovného miesta. Hľadal som niečo v kufri, keď som započul signalizátor. Nechcel som veriť tomu, že už mám záber. Preto som sa obzeral všade naokolo komu to pípa, ale keď už kamarát kričal: „Peter máš záber“ bolo jasné, že to pípa môj signalizátor a mám už po chvíľke záber. Obaja sme sa stretli pri stojane a videli, že silon sa už plynule odvíja a špička je pekne 

prihnutá. Zdvihol som udicu a v tú sekundu pri prvom kontakte s rybou mi už bolo všetko jasné a ja som vedel, že nejedná o malého kapra. Silón mizol rýchlo z cievky a vďaka dlhoročným skúsenostiam na tomto jazere som vedel, že musím cievku trochu zariskovať a dobrzdiť so silou a tým zastaviť pohyb kapra. Aj za tú krátku chvíľu sa však kapor vďaka svojej sile dostal na úplne opační koniec jazera. Skočil som okamžite do člna a snažil som sa za ním dostať čo najskôr. Kapor ma zatiahol až do najodľahlejšej zátoky na druhej strane, kde chytal ďalší kamarát Miško, ktorý celé toto divadlo sledoval z brehu. Mne sa však v hlave začala vynárať myšlienka či to náhodou nie je sumec, lebo ten ťah bol naozaj obrovský, aký som dovtedy nikdy nezažil a to sami podarilo zdolať už naozaj krásnych veľkých kaprov ďaleko cez dvadsať kilogramov, toto však bolo úplne niečo iné.

Po ďalšom cca desaťminútovom súboji sa moje obavy rozplynuli, pretože sa mi pri člne prevalil kapor ako prasa a znovu sa schoval pod vodnú hladinu a začalo sa druhé kolo súboja. Vôbec sa nechcel vzdať. Ďalej bojoval ako lev a vozil ma po jazere. Ako pribúdali minúty som sa doslova roztriasol, lebo čím dlhšie trvá súboj s veľkou rybou tým je väčšia šanca, že niečo povolí, alebo sa vyhákne. V hlave mi však stále znelo : „TEBA MUSÍM DOSTAŤ!“ a preto som ani na moment nepoľavil z koncentrácie a celý svoj um vložil do súboja. Celé to v svetle čelovky sledoval aj Miško, ktorý s týmto kaprom bojoval presne pred rokom. Skríkol som: „To je ON, kapor ktorého si vylovil pred rokom. “ Vtedy mal kapor váhu 27 kg. Keď sme si už boli

obaja istí, že sa jedná o totožnú rybu bolo jasné, že sa mu darí a bude zasa a kúsok ťažší a väčší. Po ďalších a ďalších minútach ťah postupne slabol a kapor sa zdalbyť vyčerpaní. Vynoril sa spod vodnej hladiny a doslova si „ľahol“ na bok, kedy som ho na prví krát zdarne podobral. Adrenalín vo mne stále stúpal aj počas cesty člnom nazad na breh. Už som však vedel, že je môj. Zakričal som s radosťou na celé jazero : „YES!“ Strach zo straty ryby konečne zmizol . Na brehu už čakal ďalší kamarát Rado, ktorý mi pomohol kapra vybrať z člna a šetrným spôsobom odniesť na podložku. Na brehu stáli ďalší rybári, ktorí tiež sledovali čo sa deje a s úžasom si obzerali úlovok. Opatrne som vybral z úst háčik a vydezinfikoval som ranu po jeho vpichnutí. S veľkou radosťou sme začali kapra fotiť. Po brehu sme od chalanov pozháňali váhy Reuben Heaton, ktoré sú naozaj najpresnejšie a skúsili kapra presne odvážiť. Ciferník som pri dvíhaní ryby v saku natočil na kamarátov a nedočkavo sa spýtal koľko? Oni len nemo pozerali a neverili. Znovu som sa nedočkavo spýtal „KOĽKO?“ Odpoveď znela 31,90kg spolu s vážiacim sakom. Opatrne som kapra položil naspäť a vymenil váhy. Hmotnosť sa zhodovala. „Je to TAM!“ Znel ďalší výkrik na celé jazero. Kapra sme pustili a ako sa patrí ma na rozlúčku poriadne ošpliechal. Následne sme prevážili vážiaci sak a ten mal 1,2 kg. Skutočná váha kapra tým pádom bola 30,70kg. Od radosti som schytil telefón a zavolal svojim najbližším, aby som im povedal o úlovku, ktorý sa pripísal na moje konto a opísal im svoju radosť. Tá bola o to väčšia, keď michalani povedali, že to na 100% je momentálne najväčší (najťažší) na Slovensku ulovený kapor na udicu.

Keďže som rybár  naďalej verím, že toto nie je môj najväčší úlovok, stále sa chcem zlepšovať, skúšať novú taktiku a prechytávať nové lokality. Samozrejme chcem poďakovať chalanom z NIKL Teamu Slovakia za cenné rady a hlavne za výrobky, ktoré mi majú vždy čo ponúknuť.

Takýto zážitok prajem každému skutočnému rybárovi, aby smel prežil to čo tento krát ja. Nie je dôležité rybu iba uloviť, ale rybu aj pustiť a dať tým nádej ostatným rybárom uloviť ju a zažiť tento pocit. Rybárčenie je o trpezlivosti, nevzdávaní sa a skutočnom odhodlaní. Musíte tomu venovať čas, financie a veriť svojim schopnostiam, návnadám a taktike …

Peter Kysela