Button Text! Submit original article and get paid. Find out More

Ťahal dedko repu / Delphin

Ťahal dedko repu

Ťahal dedko repu

Mohutný prúd vodnej masy nás previezol až pod most a Anti s očami na stopkách sliedi po novom vhodnom úseku. Každý však máme inú predstavu o lovnom mieste. Tvárim sa síce že premýšľam a hľadám miesto no presne viem kam by som šiel. Je tu totiž jeden prítokový kanál pri lodiarni, potom veľký spätný točák a nakoniec spodný úsek o ktorom viem že voda v ňom je pre nás tak akurát, nechávam si to ale ako žolíka v rukáve, veď keby náhodou nič vhodné Anti nezbadal… A nezbadal. Ani nevie ako a už si to šinieme k miestu ktoré o chvíľu “náhodne” objavím.

Príjazd k lodiarniam je brutálny, sumce besniace sa na hladine naháňajú  bielu rybu a pri sledovaní tohto divadla aj zabúdame na čo sme to vlastne prišli. Skoro každú minútu počujeme až dve-tri cmuknutia na hladine. Veľké čierne vejáre všade okolo nás, neuveriteľný pohľad. Nie sú to až také veľryby ale komu to vadí? Okolo nás žijúca voda, brutálne bomby na hladine a vyskakujúce pleskáče a mulety… skúsil by som opísať neopísateľné. Na tomto úseku sa nazhromaždilo niekoľko desiatok sumcov a teraz lovia v húfoch. Takto nejako vyzerá sumčiarske nebo kde Svätý Peter rozdáva povolenky. Srdce mám v hrdle, toto je najkrajší pohľad čo som doteraz zažil. Vizuálny aj sluchový zážitok však násilne premáha silnejšia túžba po love. Dokumentárne filmy môžeme predsa sledovať aj v obývačke J

Máme prichystané umelé nástrahy, a sme plní energie… jáj, vlastne nie, to bolo tak pred piatimi dňami, teraz nám zostali už len nástrahy. Posledné rána vstávam ako by som mal 80 rokov, a to ešte musím budiť Antiho lebo je v horšom stave ako ja.  Svojho prvého obra oslávil asi až príliša odvtedy sa nás únava drží ako kliešť.. Lenže my sme tvrdí ako Tarzanova päta, nevzdáme to a vyťahujeme jedi meče. Testovať a testovať, to je môj údel. A tak opäť šnúra FIN na cievke prototypu a ide sa na vec. Výsledný produkt musí byť proste dokonalý!

Anti ešte nad niečím špekuluje no pre istotu zapína kameru. Trvá to len pár sekúnd a dostávam bombu do prvého hodu, pár metrov od nás zaloví ďalšia ryba, počas zdolávačky je to hra na moje nervy. Prihováram sa rybe ktorá chňapla hneď po prvom náhode, však neblázni, cítim sa na 80 a ešte nie som rozcvičený! Zjavne však na to neberie žiadny ohľad a šantí si vo vode plná energie, kdežto mňa bolí každý pohyb. Našťastie je to len tzv. nástrahovka, ktorá je o chvíľu v člne. Pre dnešok sme zvolili jednoduchý spôsob – čo najviac hodov a trpezlivo navíjať. Záber by nemal dlho otáľať. Prežívame parádne dve hodinky zdolávaním krásnych rýb, všetko tak do cca 160cm.

Ťahal dedko repu

Pred dokončením tohto príbehu by som rád opísal moju montáž a niektoré veci aj zdôvodnil. Nemusí so mnou každý súhlasiť, no sú to veci ktoré mám overené plne im dôverujem. Rád by som sa vám,  čitateľom, takto prihováral pravidelne a zakaždým niečo odhalil.

Prívlačovú koncovú montáž používam vždy čo najjednoduchšiu. Hlavná šnúra, not a knot a do toho naviažem šnúru, dnes mám FIN Catfish Durable 220lbs. Nasleduje wobler, či gumená rybka a opäť dávam ďalší not a knot. Je to najlepší spôsobom na uchytenie nástrahy, aj keď hrubá šnúra dokáže trochu zhoršiť pohyb woblera. Žiadna karabínka či obratlík, takáto maličkosť nám môže urobiť srdcovú zástavu keď po dlhej zdolávačke karabínka povolí. Dôvodom hrubej šnúry je možnosť že nám sumec nabehne na wobler zozadu a zhltne ho hlbšie, alebo v prípade že lovíme na hladine a zaútočí keď máme voľnejšiu šnúru. A takáto ryba už má dosť veľké a ostré zúbky na to aby aj tú najhrubšiu šnúru s ktorou ešte dokážeme vláčiť prerezala.

Ťahal dedko repu

Späť však k lovu. Keď ste na dlhšej výprave, asi to poznáte aj sami, ste tak nabudení na lov, že každý zvuk, pohyb konára, prasknutie PET fľaše, či vtáky v kríkoch okamžite znamenajú sumca J Sumca už vidím naozaj všade, fatamorgána v podobe vejára na hladine a už chystám ruky a nohy na súboj. Nič z toho a tak sa posúvame z jedného bodu na druhý keď si všimneme veľké množstvo statnejších muletov pri hladine. Kde je žrádlo tam sú fúzatí a hotovo, rovnica, ktorá musí sedieť. Hádžeme a hádžeme, no druhá polovica rovnice nie a nie prísť. Melanchólia z poslednej dvojhodinovky je ubíjajúca. Ako to už býva, práve v čase najväčšej zúfalosti prichádza rana. Tentokrát však nebola smrteľná a Antimu sa už prevaľuje fúzač na hladine. Mramorom zdobený dvojmetrový kráľ hlbín sa rozhodol si to s nami rozdať. Takéto rozhodnutia sú na palube vítané výkrikmi, revom ba aj potleskom. Sumec ako svoje prvé číslo vyťahuje podplávanie lode a začína nás točiť. Lenže tvrdá ruka kolegu ho drží na krátko. Akurát spravil otočku a čakáme čo príde keď v tom náčinie povolí a Anti skoro padne na zadok. Nechápavo sa pozeráme jeden na druhého, no sumec je preč.

V prípade ak sumec zoberie nástrahu tak že sa mu háčik len jemne napichne do zúbkov, môže sa uvoľniť. Toto sa stáva najmä keď sa zmení uhol pod ktorým ťaháme háčik.

Sakra toto ani nemôže byť pravda hovorím si v duchu. Mohla to byť veľká ryba do malého pamätníčka fúzačov. Mierne meníme smer do vôd ktoré nepoznáme, no pozdávajú sa nám. A to bolo ono! Najbrutálnejší záber čo som doteraz prežil. V prvej sekunde som ledva stál na nohách, takže rýchlo sa opieram do boku člnu. Sumec sa celým telom sa prevaľuje na vode a obidvaja sme nesmierne šokovaní. Je to golem, príšera hlbín. Studený pot už mám aj v gatiach, a ruku vystretú. Nedokážem udicu držať v normálnom uhle keď nás začína ťahať. V plytkej vode rozlieva vodu na všetky strany a naberá na rýchlosti. Toto nevyzerá dobre, čo ak sa mi tam zakvačila ruská jadrová ponorka? Narýchlo tento kolos mení smer a vyberá sa k prekliatym konárom čo máme priamo pred sebou. Revem na Antiho: ťahaj nás odtiaľto strašne rýchlo preč lebo bude problém! Elektromotor dostáva pecky a smer, je to ryba vs. stroj. Ja už revem od bolesti v rukách,  brzdu mám dotiahnutú skoro na fest… Rybárska idylka v strede ničoho. Po necelej minútke už sme dosť ďaleko od problémového úseku a ryba sa dostáva pod čln. Fúzatá ponorka stiahla len približne 10 metrov šnúry, takže je ju stále vidieť pod hladinou.. Ja už čupím na prednej časti lode a modlím sa k sv. Petrovi nech ťahá so mnou. Ťahal dedko repu nadobúda reálne kontúry, ibaže dedkom som tu ja a ryba sa teda nehrá na krotkú zeleninu. Nevládze, dvíham už nohou… Z podrepu sa staviam a tak opakovaním dosiahnem pumpovanie ryby smerom hore postavujem a takto vypumpujem sumca na hladinu niekoľko krát, wobler ledva vidno, takže sa nemám čoho báť. Po čase našťastie rybe dochádza palivo a už sa len slabo motá okolo člna, kde ju Anti klepe opatrne veslom. Rýchlo nasadil rukavice a šup tú repu do člna. Ja vreštím od radosti ako pavián! Anti ma však prehluší – chytro ber rukavice, nevládzem a nevidno jej koniec!

Do člna rybu dávame len dvojitou silou, a hneď aj sedíme na zadku. Rozmery sú obrovské, dlžkovo ho máme problém naštelovať na fotku. Meter sa odvíja, odvíja, odvíja… a nakoniec končí na hranici 251cm! Už druhá ryba výpavy ktorá prešla cez hranicu 240cm, a to za 24 hodín. V rukách cítim fyzický koniec, a silu mám už len na lov belíc bičom… asi by som mal zmeniť kubatúru na menšie kusy. Sumca obra po fotení a meraní púšťame späť do vody.

Ťahal dedko repu

Ťahal dedko repuObaja s Antim sme po krk od slizu a smrdiac od rybaciny si sadáme na terasu po náročnom dni. Nevládzeme ani rozprávať… Absurdný dnešok plný zážitkov dopĺňa už len páv ktorý sa tu špacíruje okolo nás… Veď počkaj, zajtra ideš ťahať s nami….

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *