Button Text! Submit original article and get paid. Find out More

Víkendové po vyrazenie s bratrancom

Víkendové po vyrazenie s bratrancom

1Pred pár dňami sme sa s bratrancom rozhodli vybehnúť na víkendovú rybačku, keďže sme si chceli zachytať NON STOP,  rozhodli sme sa navštíviť súkromnú vodu pri Želiezovciach.. Prvý krát som túto vodu navštívil na začiatku marca 2018 a tak som si povedal, že vyskúšame ešte jednu vychádzku práve sem… Ako sa neskôr  ukázalo, rozhodli sme sa správne. Neobľubujem súkromné vody, ale počas zimných mesiacov, kedy nám legislatíva ukladá „povinnosť“ do ružova sa vyspať nejakých 10 až 12 hodín mi príde zbytočne premrhaný čas.. Veď kto z nás nechodí občas z chuti si zachytať na nejaký súkromák?? (Tento rok ešte plánujeme Komjatice 😀 )

Po príchode na jazero, sme zistili, že rybám už nejak nešmakuje, no ani táto informácia nás neodradila. Bohužiaľ z práce sa podarilo vyraziť neskoro a tak sme začali hľadať miesta na vode až po tme. Pokiaľ sme vyviezli tretiu udicu bolo osem hodín a poriadne chladno. Našťastie si guličky boostrujem už niekoľko dní pred rybačkou a rovnako si pripravujem aj montáže. Po príchode na lovné miesto už musí byť v hlave plán, načo chytať, akú stratégiu zvoliť, pri sonarovaní miesta, sa už len jemne doladí taktika. Čas pri vode treba využívať rozumne, najmä keď je ho málo. Následne sme rýchlo postavili prechodný pobyt na najbližšie dve noci a ihneď sa začala šíriť vôňa mäska opaľujúceho sa na panvici. Prvý záber nás vyrušil už pri druhej várke rezňov.. Rezeň – nerezeň, keď to pípne, tak automaticky vylietavaš z bivaku. To proste musíš! Prvý záber prišiel na nástrahu, na ktorú som predpokladal záber až po dlhšom čase. Bola to silno a hlavne dlho (od marca tohto roku) dipovaná gulička GIGANTIKY, uložená v bahienku..

Na základe tohto poznatku, som sa rozhodol celú výpravu chytať jednu udicu v bahne.  Veril som, že je ten správny čas na gigantiku a že miestne kapre jej nedokážu odolať. Po zhruba štvrtom rezni, čítaj dvoch hodinách, prišiel záber na rovnakú udicu, z rovnakého miesta. Hneď mi preletelo hlavou, že sa mi nebude chcieť chodiť na čln každé dve hodiny pri teplote tesne nad nulou.. Tak som sa rozhodol, že rybu zdolám z brehu. Najprv zašla do tráv, no po pár minútach som ju odtiaľ dostal, lepšie povedané, sa ryba rozhodla opustiť zátoku a vyplávala na otvorenú vodu. Ihneď som ale zbadal, že ryba prestala bojovať a myslel som si, že ku brehu ťahám len nejaký koreň. Bola to mŕtva váha, silon išiel priamo ku mne, udica iba mierne ohnutá.. Poznáte to asi všetci, sklamanie 2a ťažký pocit v srdiečku… Zrazu ale ten koreň dostal „plutvu“! Mal som už zapnutú čelovku, keď zrazu sa na hladine prevalil strieborný kolos, tak veľkú rybu som ešte na palici nemal… Ihneď zovrelo hrdlo, pritom ako som uvoľňoval cievku sa mi rozochvel hlas a kričal som na bratranca aby mi podal podberák. Nesmel som urobiť jediný zlý ťah, v duchu som si hovoril aby som nespanikáril, teraz som musel dať do zdolávačky pri brehu všetko čo som sa naučil za svoj kaprársky život.. Asi po  10 minútovom boji pri brehu sa konečne prevalil na bok a mohol som ho namieriť do podberáku. Bola to obrovská radosť, pretože jednou rukou som ho nedokázal zdvihnúť. Mladý mi zobral udicu a ja som ho mohol víťazoslávne preniesť do kolísky. No proste úžasný pocit! Váha ukázala, že som si jemne upravil osobáčik z rieky a zastavila sa na niečo málo cez 19 kg. Veril som miestu, veril som nástrahe, veril som, že som spravil všetko správne a vodička mi zato poslala tohto nádherného silného šupináča. Verte, alebo nie, po tejto rybe som už zdolával všetky ďalšie zábery z člna.4

Počas tejto krátkej 48 hodinovej rybačky sa nám podarilo zdolať 13 zdravých a bojovných kaprov, kde 10 z ních neodolalo vyššie spomínanej guličke. Skŕmili sme cca 20 kg boiliesov, všetko boli krmné guličky Carpio – RYBA, len poprelievané boostrami danej príchuti a takto boostrované 6 dní.. Ku montáži už išlo len za hrsť guličiek, ktoré boli totožné s nástrahou. Montáže, nástrahy aj výber miesta sa nám podarilo vybrať na jednotku a tak sme od vody odchádzali nad mieru spokojní. Verím, že sa sem ešte vrátim, keď nie v tomto roku, tak na začiatku roku 2019 určite. Veď prečo aj nie?! Majiteľ jazera ho udržiava na vysokej úrovni a myslím, že nielen osádkou rýb, ale aj prístupom k rybárom a lovnými miestami, sa Vácička môže radiť medzi najlepšie slovenské súkromné rybníky. Môžem len odporučiť.

Čo dodať na koniec…. Verte tomu čo robíte! Skôr či neskôr príde zaslúžená odmena..

 

Kajo Kirdaj, Carpio team

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *