Neplánovaná Vindšachta

Blížil sa dátum 14. jún a s Majom sme mali zahájiť VnK sezónu.. No príroda a všetky zozbierané informácie, nám naznačovali, že výpravu na náš klenot treba preložiť.. Na rad prišli dlhé špekulácie, čo bude náš záložný plán.. Keďže naše milované rieky boli ťažko skúšané búrkami a opravami stavidiel, rozhodli sme sa pre Vindšachtičku..

Po príchode na jazero, ktoré bolo prázdne som si vybral stoličku a radlera a hodinu som pozoroval hladinu. Rozhodol som sa, že si sadneme do plytšej vody, čo sa ukázalo ako celkom dobrý plán. Chvíľku nato ako sme postavili bivak , osadili bójky a vyviezli, začali prichádzať partie rybárov a jazero sa postupne zaplnilo.. Hneď prvé vyvezenie nám spravilo úsmev na perách – premenili sme ho na bojovného kapríka. Tento fakt, nás naštartoval a pripravovali sme sa na veľký kolotoč.. CHYBA! Začalo pršať, tlak naďalej klesal a ryby sa prestali vyhadzovať.. Tento stav trval až do polnoci, keď Majovi tesne pred vyťahovaním prútov začala cvakať cievka, signalizátor pomalinky pípal a my sme si išli dolámať nohy … Však snáď to neprepasieme! Vytiahol krásneho pupkáča a mohli sme ísť spokojne spinkať.. Večer v spacákoch ešte prebiehali dôležité rozhovory o taktike, príchutiach, svetovom mieri, objeme kŕmenia a neskôr už len to chrrrrr… Ráno budíček 3:30- vstali sme 4:50  Rýchlo sme povyvážali a spinkali sladko až do prvej jazdy pred siedmou.. Potom to už nasledovalo tak klasicky rybársky- kávička, párky, radler, kakať, občas záber a stále dookola.. Toto určite poznáte, netreba dopodrobna rozoberať 😀

Všímali sme si, že naše okolie nechytá nič, sedia bez záberov, len bijú nesystematicky na vodu. Občas sa niečo vytiahlo na bufete, niečo na zig rig na ´´Péčku´´ a potom to celému jazeru nandala mladá baba na strmáku, ktorá prišla v piatok a ostala do soboty večera.. Ihneď ako sa zbalila, začali na jazere pretekačky o to, kto to vyvezie ne miesto kde chytala.. Bolo zaujímavé pozorovať ako si niektorí ´´rybári´´ veria vo vlastné nástrahy a schopnosti.. No grc….. Veľmi im ale ani to nepomohlo.

V sobotu poobede sa nám to trošku rozbehlo a začali sme ťahať menšie kapríky. Ja som robil všetko pre to, aby som si chytil vytúženého amura a Majo selektoval a chcel chytať kapre 10+.. Naše taktizovanie sa ukázalo správne nakoľko som dokázal po sebe prelstiť 4 amurov, bez jediného kapra a Majko ťahal krásne kapre.. Myslím, že na Tajchu nieje ťažké chytiť amura, ale 4 ryby po sebe, to sa mi ešte nestalo. Bol som spokojný. Rovnako bol spokojný aj Majko, nakoľko sa mu podarilo oklamať a zdolať pár pekných kaprov.

Každej výprave je raz koniec a nebolo tomu inak ani pri našej poslednej výprave do prírody.. Posledné chvíle pri vode sme zhodnocovali výpravu, taktiku, prebrali sme si aj tie veci, ktoré sme urobili zlé, možno nie vhodne zvolené kroky.. A poučili sme sa do budúcna. Nedá mi nespomenúť dve geniálne nástrahy, na ktoré ako jediné nám reagovali ryby- boli nimi Scopex squid a Kill krill od Kolínskeho šéfkuchára. Keď okolité signalizátory mlčali a zapípali len keď preletel netopier, naháňali sa kačky či kúpajúci mali málo priestoru na vode, tie naše vďaka spomínaným guličkám pekne vyšťavovali baterky..

Kajo a Majo, CARPIO team