NIKL Team Slovakia – rozhovor s Milošom Švihoríkom
Ja Vás zdravím Miloš, hneď na začiatku by som Vám chcel poďakovať za Váš vynaložený čas, ktorý je u Vás dosť cenný a za možnosť Vás trošku vyspovedať a tak priblížiť naším fanúšikom a čitateľom taký Váš prierez rybárskym životom.
Všetkých Vašich čitateľov a priaznivcov zdravím a ďakujem za príležitosť priblížiť im svoj životný – rybársky príbeh…
- Na začiatok sa mi nedá Vás neopýtať, že kedy ste začali s rybačkou a kto Vás ku nej viedol a ako ste vôbec začínali? (či ste mali dáku halúzku, husie brko dáky silonik atď)
S rybačkou som začínal ako 8 ročný chlapec, kedy mi otcov známy vybavil prvú povolenku za 10 Kčs. To bol oficiálny štart mojej rybárskej kariéry. S lovom bez povolenia som však začal omnoho skôr. Už ako 5 ročný chlapec som chodil trápiť malé rybky na potok pri vtedajšom bydlisku so špuľkou silonu, malým olovkom a háčikom buď z odlomeného dvojháčika, alebo nahriateho a zohnutého špendlíka. Ako nástraha samozrejme hnojové červíky, dážďovky a kôrka, či striedka chleba…
- Čím všetkým ste prešli, aby ste sa usadali medzi ,, boiliesármi ,, ? Alebo kedy nastal ten zlom že ste sa začali venovať vyslovene lovu na boilies?
K lovu na boilies som sa prepracovával postupne. Niekedy okolo roku 1996 som sa dostal k prvým informáciám o vyväzovaní nástrahy mimo háčik a vtedy začali prvé pokusy s takýmto spôsobom lovu. Od toho obdobia som prakticky všetko vyväzoval mimo háčik. Dokonca aj podrvené riečne korýtka v ženských silónkach, alebo kostné červy prešité krajčírskou ihlou a 0,10mm silonom, ba dokonca som skúšal kapríky prekabátiť cestom z pšeničných klíčkov ,ochutených rôznymi potravinárskymi arómami ako napríklad aníz, fenikel, jahoda a pod. Postupne plynuli roky až prišla sezóna 1998, kedy som sa zamestnal v jednej nemenovanej Bratislavskej automobilke a vtedajší nadriadený mi z Nemecka dovážal pravidelne odborné rybárske časopisy, kde sa už začínali objavovať zmienky o novom fenoméne s názvom boilies a všemožnými technikami a možnosťami jeho využitia. Tam sa odštartovala veľká zmena v mojom chytaní a ja od vtedy venujem kompletne všetok čas pri vode lovu kaprov s nastraženým boilies, alebo nejakej jeho varianty…
- Je o Vás známe že ste dlhoročným spolupracovníkom značky Karel Nikl. Ako ste sa dostali ku Karlovi ?
Ách Karel J, tohto človeka mám naozaj úprimne rád a je to jeden z mojich skutočných priateľov. Mnohokrát mi v živote pomohol a beriem ho doslova ako staršieho brata, s ktorým si všetko povieme a ak je to potrebné, tak aj pomôžeme. Ale pýtali ste sa na to, ako som sa k nemu dostal. Písal sa rok 2006, keď mi zazvonil mobil a na druhom konci bol doslova „mentor“ modernej výroby nástrah na kapry na Slovensku Vlado Žúbor. Poznali sme sa len okrajovo z práce, ale poprosil ma o stretnutie, na ktorom ma oslovil s ponukou o spoluprácu na testovanie a vývoj návnad a nástrah pre Karla Nikla. Tvrdil mi, že už dlhšie sledovali moje úspechy z Váhu, či VN Kráľová a chceli svoje výrobky odskúšať aj na takýchto ťažkých zväzových lokalitách. Slovo dalo slovo, s Vladysom sme si tľapli a spolupráca začala. Po pár týždňoch som sa zoznámil aj so samotným Karlom, no a postupne sa to vyvinulo až do dnešnej podoby, kde mám to šťastie robiť konzultanta, testera a obchodného zástupcu pre Slovenskú republiku firmám Nikl, Carp ´r´us, Sonik, Trakker, Cygnet, Aqua Products a po novom aj Solar Tackle.
- Aká ja Vaša najobľúbenejšia príchuť alebo boilies od Karla ? Máte na ňu aj najlepšie úspechy alebo sa zadarilo i na iné príchute?
Hmmm, ťažko na toto odpovedať, pretože mám veľmi málo šancí chytať na už osvedčené veci, neustále totiž testujeme pri vode nové a nové variácie našich produktov a preto väčšinu času mám pod háčikom napichnuté niečo, čo potrebujeme odskúšať. Ak by som však mal predsa len odpovedať na otázku, tak to bude boilies z rady Devil Krill. Za prvé som to bol práve ja, kto Karla doslova otravoval, aby sme sa pustili do vývoja dajakej koreneno pikantnej maškrtky a za druhé som na neho už počas testovania nachytal veľké množstvo nádherných rýb…
- Ktorú rybu si najviac ceníte alebo ktorá ryba či rybačka Vám zostala najhlbšie vrytá v pamäti ?
Zasa je ťažko vypichnúť jednu rybu, či príhodu, pretože si vážim všetky úlovky a chvíle strávené pri vode, ale ak inak nedáte, tak veľmi rád spomínam naminuloročnú krátku jedno nočnú výpravu na VN Sĺňava, kde ma pozval dobrý kamarát a kolega z Nikl Teamu Mário „Pio“ Pikus. Prišiel pre mňa domov autom, priviezol ma na breh 500Ha zväzovky a povedal: „Tak a sme tu, môžeš sa ukázať“. Neskôr sa ku nám pridal ešte Majov kamarát Peter. Bez ďalších inštrukcií sme sa všetci rozišli – rozjazdili po vodnej ploche a išli za svojím rybárskym osudom. Keďže som vodu vôbec nepoznal ,vsadil som všetko na svoju osvedčenú tajnú zbraň Corkové Pop-Up Devil Krill silne preliate Dipom rovnakej príchute. Samozrejme si ma chlapci doberali, či budem mať aj tu také šťastie ako inde, ale keď sa mi už po cca tri štvrte hodine začal pomaly zdvíhať swinger a ja som si v pokoji čupol k prútom a čakal kým sa nezačne odvíjať silon z cievky navijáka, nám bolo všetkým jasné, že šťastena stojí zasa raz na mojej strane. Priznám sa, že už počas záberu mi bolo jasné, že sa bude jednať o krajšieho jedinca. Pochopili to aj chalani, čomu jasne nasvedčovali ich komentáre typu: „Zasa Švihorík“ , „Ja sa na to môžem vys..ť“ a pod. Skrátim to. Po krátkom preťahovaní som podobral nádherného starého šupináča, ktorého dĺžka presahovala 1m a váha atakovala 16kg. Bol to úžasní zážitok sledovať nechápavé tváre chalanov, ako môžem na 500Ha vode mať také šťastie a hneď na prvý pokus trafiť takého starého a veľkého Sĺňavského mohykána…
- Isto ste za tie roky zažili pri vode aj veľa úsmevných príhod, či už na vlastnej koži alebo u kamarátov či známych. Prezradíte nám aspoň v stručnosti dáku?
Úsmevných príhod som zažil naozaj neúrekom, ale jedna z minulej sezóny sami vryla hlboko do pamäti. Boli sme spolu S Erikom Voltemarom a Pištom Šušlíkom dohodnúť všetko potrebné ohľadom detských rybárskych táborov a podpory mládeže a ako obvykle je u mňa dobrým zvykom , zavítal na jednu z mojich udíc najväčší zdokumentovaný kapor danej lokality. Zdolávačka trvala už vyše pol hodiny a u mňa sa začalo ozývať volanie prírody a musel som ísť tam ,kde aj králi chodia pešo. Slovo MUSEL je treba brať naozaj vážne, pretože to dopadlo až tak, že som prút predal Erikovi a ani som nestihol dôjsť až na toaletu, ale jednoducho som stiahol gate za najbližším kopčekom, kde ma nebolo od vody vôbec vidieť. Ubehlo zopár chvíľ a ja som začal zisťovať krutú pravdu o tom, že som si zo sebou zabudol vziať toaletný papier. Naokolo ani lístie, lopúchy, no proste nič, čo by sa dalo použiť. Nezostávalo mi nič iné iba kričať na chalanov a prosiť ich o pomoc. Tí sa k tomu samozrejme postavili ako naozajstní kamaráti a z vrcholku kopca, za ktorým som bol učupený, sa nahlas rehotali a namiesto podania pomocnej ruky ma fotili a vypytovali sa, či sa idem s takým veľkým kaprom aj odfotiť, alebo ho majú rovno pustiť nech sa netrápi, keď som ja naplno zaneprázdnený a podobné „pomoci“ v núdzi. Keď sa už dorehotali a chceli mi ako tak cez slzy v očiach pomôcť, sa pobrali každý skúsiť zohnať toaletný papier. Ten však nikto nemal, tak jediné čo ma zachránilo boli faktúry, ktoré som mal v aute z predošlého dňa z predaného tovaru. Tu sa ako inak spustila druhá vlna ohromného smiechu s poznámkami, že se…m už aj na robotu a že keď takto všade se…m pri každej vode sa mi samozrejme všade darí a podobné nezmysly. Najväčšiu radosť som však mal nakoniec predsa len ja, keď som po všetkých týchto peripetiách vyniesol v podberáku na podložku miestneho kráľa zasa s dĺžkou cez meter a váhou 18,6kg.
- Je o Vás známe že ste veľkým srdciarom a milovníkom kapráriny. Veľa krát by ste mohli isť ku vode, ale radšej sa venujete mládeži a organizujete pre nich rôzne prednášky, prezentácie či tábory. Prečo to robíte?
Toto je pre mňa veľmi citlivá téma, ale poviem vám o tom. Keď sa nám pred deviatimi rokmi narodil syn Martin, hneď som sa tešil ako budeme spolu jazdiť na ryby, koľko zážitkov tam spolu zažijeme a pod. Keď mu však po troch rokoch diagnostikovali Autizmus, bolo jasné, že toto bude sen, ktorý sa mi nesplní úplne podľa mojich predstáv. Bolo to ťažké obdobie, ale naučili sme sa s tým žiť. Ako postupne pribúdali roky, stával sa zo mňa stále známejší a známejší rybár, hlavne na výstavách som pozoroval malých a mladých rybárov ,ako tápu v tom celom súkolesí dnešnej kapráriny, ako túžia uloviť tú svoju vysnívanú rybu a ako sa im to nedarí. Postupne vo mne skrsla myšlienka trochu im s tým pomôcť. Využil som spomínanú popularitu, pozháňal sponzorské dary a vymyslel projekt , kde si vyberiem dvoch, troch mladých chalanov zo Slovenska a Českej republiky, ktorých zopárkrát za sezónu vezmem k vode, pomôžem im nielen radami, ale aj krmivom a materiálom potrebným k uloveniu vysnívanej ryby. Projekt som nazval Podpora mládeže. Fungovalo to na výbornú, s chlapcami sa nám znamenite darilo. Každý z nich si chytil niekoľko krásnych kaprov, dokonca si každý niekoľko krát zdvihol osobák a prežili mnoho nezabudnuteľných chvíľ. Už tu sa však začala objavovať snaha chlapcov ísť v mojich šľapajách a to nie len v kaprárine, ale hlavne v životných názoroch a snahe pomáhať druhým. Tento projekt po pár pokusoch oslovil naplno aj samotného Karla Nikla, ktorý sa do toho obul zo všetkou vážnosťou a plným nasadením a pomohol mi dostať „Podporu mládeže“ tam, kde je dnes, kde mávame až niekoľko turnusov ročne aj po dvadsiatich chlapcoch, ktorým sa snažíme plniť kaprárske sny a naučiť ich aj niečo do života. Druhou odnošou mojej práce s deťmi sú detské rybárske tábory, kde priložil ruku k dielu hlavne Erik Voltemar spolu s CK Bombovo a zorganizovali tábory pre mladých rybárov, kde smiem pravidelne za deťmi chodiť a akýmisi prednáškami o prírode, rybách a životných pravdách im odovzdať aspoň kúsok zo svojich skúseností, naučiť ich, ako sa dá ku sebe chovať bez zášti, nervozity a hnevu a prečo je lepšie ukázať radšej vľúdnu tvár, pochopenie a samozrejme lásku…
- Určite je takéto organizovanie a venovanie sa deťom náročné na čas, ale i na materiálne veci. Pomáha Vám niekto či už materiálne alebo organizačne?
Tak to ste trafili klinec po hlavičke. Celé organizovanie je veľmi náročné na čas, ale hlavne na materiálne zabezpečenie. V začiatkoch to bol doslova nadľudský výkon niečo pre decká pozháňať. Dnes už je to omnoho lepšie, pretože sa do celej akcie zapojil aj materiálne Karel Nikl a Vlado Žúbor spolu s manželkou a dostalo to hneď iný cveng. Každopádne však bolo pre mňa dosť veľkým sklamaním, keď som prosil o pomoc viacero ľudí, u ktorých viem, že sa im v regáloch skladov povaľuje množstvo už ťažko predajných silónov, šnúrok, oloviek, krmiva, či iných pomôcok, ktorými by určite urobili deťom radosť, avšak nijako neprejavili záujem podporiť našu snahu vychovávať deti a mládež…
- Chystáte aj do budúcna nejaké takéto akcie zamerané pre deti ? Ak áno kde sa o nich môžu dozvedieť atď ?
Samozrejme budú naplno pokračovať oba projekty: Podpora mládeže aj Detské rybárske tábory. Pripravujem však ešte jeden omnoho väčší projekt s názvom Zober udicu, nie drogu, kde mám v pláne robiť stretnutia s deťmi a mládežou. Pripraviť im samozrejme program týkajúci sa rybačky, ale aj spôsobu prežitia v prírode, možností spôsobu jej ochrany a starostlivosti o ňu, no a v neposlednom rade vytrhnúť deti od počítačov a zo spárov pochybných partií, holdujúcich cigaretám, alkoholu a drogám…
- Mohli by ste prezradiť naším čitateľom a fanúšikom Karla Nikla či chystá nejaké zaujímavé novinky ?
Samozrejme, že chystá nejaké novinky J Na túto sezónu to bude kompletná sada produktov z novej rady iSecret. Bude to boilies sladkej príchute určený na rýchle chytanie, vrátane pretekov. Môžete sa tešiť na všetky nami ponúkané priemery hotového aj mrazeného boilies, špeciálne Smookers (dymové) Pop-Up, Boostre, Dipy, pelety, háčikové nástrahy, pasty a Method mixy. Nesmiem zabudnúť ani na špeciálne práškové dipy vo všetkých našich obľúbených príchutiach…
- Plánujete nejaké výpravy do budúcna, alebo je ešte čo by ste chceli zažiť v rybárskom živote ? Máte nejaký nesplnený sen ?
Nesplnených snov je viacero, ale rybársky je iba taký, aby som mal na rybačku dostatok času a smel chodiť do neporušenej a čistej prírody. No a čo sa týka plánovania výprav, tak tento rok v apríli plánujeme spolu s Karlom výpravu na Maďarský Balaton na medzinárodné preteky IBCC, na ktoré sa veľmi teším, pretože v kaprárskom súťažení som nováčik a bude to určite zaujímavá skúsenosť…
- Čo by ste na záver odkázali našim čitateľom ?
Tak samozrejme nech im to jazdí, nech sa im splnia všetky sny ako rybárske, tak aj súkromné.
Mám však na nich jednu veľkú prosbu:
Nebuďme ľahostajní ku tomu, čo sa okolo nás pri vode a v prírode deje. Strážme si ju, ochraňujme ju, buďme príkladom pre deti a mládež a uvedomme si, že sami sme si strojcom svojho šťastia a všetko čo zničíme zostane zničené a ťažko sa to napráva. To, čo podporíme a ochránime, zostane zachované a bude robiť radosť nám aj ostatným ešte mnoho a mnoho dní…
Miloš Švihorík
NIKL Team Slovakia
