Zemplínska Šírava, Ruža a Safri Duo kombinácia …

Zemplínska Šírava, Ruža a Safri Duo kombinácia …

Zemplínska Šírava, nádherná obrovská nádrž s potenciálom vyprodukovať trofejné ryby a stať sa tak známou vodou ako sú vo svete Lac de Orient, alebo Lac du Der. Na tomto revíry už niekoľko rokov fun…

Už od roku 2006 sa na Šírave s vínimkou jedného roka odohráva pretek v love kaprov. Dlhšiu dobu sa do tejto vody ryba nenasádzala, mysliac kaprov, keďže som kaprár telom aj dušou. To sa presne odzrkadlilo aj na úlovkoch počas prvých ročníkov týchto pretekov. Minimum lovených rýb, voda bola „polomŕtva“, avšak ryby sa tam určite nachádzali, aj keď nie v takom počte aký prislúcha tak veľkej vode, ako Zemplínska Šírava bez pochyby je. Prvé násady po niekoľkých rokoch pôstu sa hneď odzrkadlili na úlovkoch nie len malých, násadových kaproch, ale aj väčších starších rýb. Vo vode nastala potravinová konkurencia a v podstate menšia ryba prinútila väčšiu rybu „žrať“. Už v roku 2009 sa nám s Ivanom Fabianom podarilo nachytať počas preteku viac ako 140kg rýb. Čo bolo na tú dobu neuveriteľné číslo. Šťastlivo vylosované miesto, dobre zvolená taktika , návnada a nástraha prinieslo svoje ovocie.

Za tie roky sa stala Šírava stredobodom mojej pozornosti. Predovšetkým kaprie legendy z tejto vody sú uhlom môjho záujmu. Jednou z nich je kapor ulovený počas pretekov v roku 2010 o váhe 19,840g. Môj kamarát Marek jej dal meno Ruža, podľa špecifických znakov šupín na boku tela. Od tej doby prešlo veľa času, nachytalo sa veľa rýb. Spoločne sme porovnávali a zisťovali prírastky , ktoré sa pohybovali v priemerne okolo 3kg, no naskytli sa nevysvetliteľné extrémy kedy ryba pribrala od júna do novembra skoro 6kg! Každý rok pribúdala nová násada kapra, prirodzenej potravy tu je neúrekom, korýtka, slimáky, patentky… nekonečné množstvá. Tak sa nečudujme týmto prírastkom. Od prvej násady prešlo viac ako 4 roky a kapry, ktoré sa pohybovali vtedy na váhe od 2,5-4,5kg majú dnes viac ako 10kg. Naše porovnávanie preto už nemá zmysel, lebo by sme sa v tom stratili a asi nenašli cesty von. Nám zostáva len dúfať, že sa na našich prútoch objavia ďalšie legendy, ktoré sa nechajú oklamať nástrahou od rybára. Stále si totiž myslím, že v Zemplínskej Šírave pláva viac rýb, ktoré sa nechytajú a živia sa iba čisto prirodzenou potravou ako tie, ktoré sa ocitnú na háčiku aj niekoľko krát do roka. Za zmienku stojí kapor nesúci prezývku Starec, ktorý skončil na udici už viac ako 20 krát.

Tak ako každým rokom stúpa úroveň preteku Zemplínsky Kapor, tak stúpa aj priemerná váha chytaných rýb. Každý pretek je nastavenie istého zrkadla, čo vlastne sa v danej vode skrýva a často dáva obraz o jej zarybnení. A nie je tomu inak ani na Zemplínskej Šírave. Veď len tohto roku prvý team prekročil 400kg hranicu ulovených rýb. Celkovo sa nachytalo 2.189.70kg, a len pre porovnanie, v roku 2009 to bolo 869.51kg. To nesvedčí len o kvalite pretekárov, ale hlavne o dobre vykonanej práci miestnej organizácie čo sa týka zarybňovania, a v neposlednom rade je to výsledok nastaveného režimu bez privlastnenia si úlovku „ Chyť a Pusť“. Už druhý rok sa nezúčastňujem týchto pretekov ako pretekár, ale mám na starosti kameru a vytvorenie DVD ako spomienku na túto udalosť. Takže som denne v strede diania a užívam si to neskutočným štýlom. Stretnem veľa dobrých ľudí, priučím sa novým veciam, a hlavne sledujem osádku rýb, ktorá sa loví. Môj čas prichádza až po samotnom preteku. Ako už býva zvykom, ryba je „ rozožraná“ a tak určite stojí zato ísť po opadnutí tlaku zachytať si.

Nebolo tomu inak ani v tomto roku a bol som rozhodnutý zostať ešte týždeň na Zemplínskej Šírave. Miesto som si vyberal podľa brehu, a hľadal som niečo pohodlnejšie. Chcel som totiž pracovať na strihaní natočených šotov z práve uplynulého preteku. Rozlúčka z pretekármi, sprcha a presun na lovné miesto. Plán bol jasný, nájsť vo vode zaujímavé miesto, dobre to položiť a strihať materiál na novovznikajúce DVD. Ak sa pošťastí , tak uloviť aj nejakú legendu. So spomienkou na nádhernú rybu /legendu Ružu/, ktorá bola chytená počas preteku Jardom Párysom sa púšťam do viazania montáže, jemná šnúrka Enigma, háčik SB4 veľkosť č 6, krúžok 3,5mm a rovnátko Bent Hook. Od môjho rybárskeho otca / Ivana Fabiana/ dostávam ako prvý z nášho tímu na testovanie novinku pre rok 2015 boilies , ktoré bude v ponuke pod obchodným názvom DUO LF. Ivan sa vrátil tesne pred pretekom z Francúzska a poctil ma touto úlohou vyskúšať tento pečeňový zázrak na Zemplínskej Šírave. Táto čierno – biela guľôčka ma okamžite zaujala vôňou, prevedením a zložením, pretože spájala v jeden celok dva druhy, ktoré som v minulosti s obľubou používal, a to Omegu Fish a Instinkt Faktor. Bol som plný očakávaní aký bude výsledok spojenia týchto rybích a pečeňových príchutí.

Po pretekový ošiaľ sa prejavil okamžite a začali nájazdy kaprárov. Hneď dvaja chalani si sadli na pravo odo mňa. Aspoň som mal spoločnosť , môžem povedať, že veľmi príjemnú. Ochotne mi pomohli opraviť pokazený motor, ktorý mi nechcel štartovať. Nie žeby som bol lenivý, ale keď mi príde jazda na 730m tak komu sa chce v noci vo vetre veslovať ? Tak aj bolo, z ďalekej bójky, kde som si vytvoril tzv. kľudovú zónu na 20mm DUO LF + 14mm biela pop Up Monster Crab prišla prvá pomalá jazda. Kapor ma potiahol dobrý kus od bójky, do toho fúkal silný vietor, takže všetko hralo v prospech ryby. Po 25-tich minútach sa pozerám na dlhé a mohutné telo lysca. Po vytiahnutí ryby z vody a vložení na podložku v člne som si všimol šupiny na chvoste. Hneď mi bolo jasné, že mám jednu z legiend. Vedel som o tejto rybe a sledoval som jej vývoj už dávno v starších časopisoch. Skvelé , jednu z legiend už mám v člne. Skúšam nájsť bójku, no môj orientačný zmysel je akýsi pomýlený a k tomu nepríjemný severák. Nakoniec to pokladám, ako sa vraví v rybárskom slangu „ na hulváta“ , prihodím pár guľôčok a vraciam sa na breh. To sa nevyplatilo, keďže 200m od brehu som mal prázdny navijak, kde bolo 900m šnúry. Nevadí, preklopil som cievku a montáž ťahal za sebou. Rybu sme na brehu rýchlo pustili na slobodu.

Vraciam sa na vodu stiahnuť pohnutú montáž a pokúsiť sa nájsť tyčovú bójku. Zisťujem, že som sa pekne odklonil. Udicu pokladám na pôvodné miesto, avšak asi 10m viac doprava. Na neporušené bahno ukladám pôvodnú kombináciu, ktorú som nazval Safri Duo. K montáži dokrmujem LF-kom a do širšieho okolia dvoma hrsťami presušeného signálu. Blízka bója bola zatiaľ mŕtva, no napriek tomu som bol spokojný. Sadol som k susedom na trochu reči a pobral sa spať. Skoro ráno prichádza najkrajší budíček aký poznám, signalizátor si vyhrával svoju pesničku. Sadám do člna, motor opäť neštartuje. Veslujem, ryba si to nasmerovala prudko doľava. Veslujem a zdolávam, veslujem a zdolávam, toto sa stále opakuje až kým sa konečne nedostanem nad rybu. Je stále plná síl a tak si vychutnávam súboj pri vychádzajúcom slnku, kde na druhom konci bojuje statný šupináč. Zjavne sa jedná o mladú dorastenú rybu z prvej násady novodobej histórie jazera. Ďalšia krásna ryba s potenciálom narásť do slušných rozmerov. A to nie je jediná, každoročne počas pretekov či už tohto , alebo minulého roku som si všimol mladé nádherné ryby, ktoré majú skutočne potenciál za pár rokov dosiahnuť trofejných parametrov. A tu sa krásne ukazuje efektivita a opodstatnenie tvorby revírov s režimom „Chyť a Pusť“. Nechápem prečo dochádza už k rušeniu takýchto revírov ,ktoré začali produkovať nádherné ryby, len preto, že zvíťazí „nenažranosť“ rybárov nad športovým poňatím rybolovu a návrat späť do 80-tych rokov. Stačí malý príklad, porovnať pomer násady, ktorá ide do VN Domaša a VN Šírava, neviem či sa to vlastne dá nazvať pomer. Skoro 10krát viac sa nasádza do VN Domaša, a však počas sezóny je tam problém uloviť krajšiu rybu. Vyhovárať sa na sumcov je skutočne trápne, myslím, že v tomto prípade najväčšie a najhladnejšie sumce sedia na brehu jazera.

Poďme však späť na Zemplínsku Šíravu. Zo zadnej bóje opäť dostávam ďalšiu krásnu mladú, pekne sfarbenú rybu, skoro ako two tone, s nádherne stavaným telom. Len nech to takto ide ďalej a zažijem rybačku snov na zväzovej vode. Avšak všetko bolo až príliš podozrivo dobré na to, aby sa to nemohlo pokaziť. Zrazu sa z mojej kľudovej bójky stala silne atakovaná bójka mojimi novými susedmi. No čo už, zistil som, že tá Šírava je stále ešte malá…Bójku presúvam ešte viac doľava. Na moje potešenie ryba sa mi pohla už aj na blízkej bóji, tak som mal zábavku a ďalšie hodiny vysokej školy kaprariny. Je to zaujímavé, že niekedy stačí montáž položiť pol metra na ľavo a budete ťahať väčšie ryby. Vlastne, je to o skúšaní. Ja som mal v rukách osvedčené nástrahy, no aj napriek tomu som skúšal novinku a ostal veľmi milo prekvapený. Rýb som mal nachytaných pomerne dosť, a tak som si užíval pobyt pri vode. Strihal video, a čakal na môjho dobrého kamaráta Fera, ktorému sa narodil syn Filip. Takýmto spôsobom to prišiel osláviť a to vôbec netušil čo ho čaká…

Ráno priletel ako strela celý nedočkavý ako mladý pubertiak. Išli sme na vodu osadiť bójky, miesta som mal už vopred vyhliadnuté, tak sme nemuseli dlho pátrať. Prvé, na tvrdom podloží sme navnadili 2,5kg Signálom. Neďaleko ,ale do bahna sme položili montáž s úspešnou kombináciou Duo LF a bielou Pop Up Monster Crab a rovno na montáž prihodili asi za hrsť identických guľôčok. Že to bola správna voľba sme sa presvedčili hneď nad ránom. Opäť sme navnadili rovnakým množstvom a záber sa opakoval. Postupne z tejto bóje vyšli štyri ryby, a čuduj sa svete, všetko to boli lysce! Fero má pred sebou ešte jednu noc. Výrazne sa ochladilo , a nás pri vyvážaní klepalo ako osiky. Mali sme záber od malej ryby tak to bolo treba previesť. Ako som sa vracal s člnom, všimol som si v diaľke blikanie svetielka na brehu. Asi navigačné svetlo, ktoré nám určovalo smer. V tom zachytávam motorom pri brehu druhú udicu. Našťastie, iba o nohu ,takže žiadne vážnejšie problémy sa nekonali. Po chvíľke na „zachytenú“ udicu prichádza krátke pípnutie a ja už zazipsovaný v spacáku presviedčam Fera, že to sa len vyrovnáva silón.

Zaspali sme .Prebúdzame sa až na ďalšie pípnutie toho istého signalizátora. Akosi ma zmohla únava a nedostatok spánku z predošlých dní, do toho ešte zima a studený vietor. No vyskočil som zo spacáku, obliekol sa a išli sme na vodu. Po pár navinutých metroch som oznámil Ferovi, že to bude pekná ryba. Mne to našepkával šiesty zmysel, pokiaľ on počítal s pleskáčom. Bolo divné, že silón rovno smeruje k bójke. Ryba nás pekne čakala a nikam sa neponáhľala. Potom to prišlo. Pár metrov šokovej šnúry na navijaku a razom sa prút ohol ako luk. Ryba nás otáčala na mieste a náhle, pomalým ťahom si to aj s nami na člne nasmerovala ďalej na voľnú vodu. Prvé prevalenie nás ubezpečuje, že je to opäť lysec, a veľký lysec. Pri druhom prevalení som zbadal šupiny v strede tela a oznámil Ferovi, že má na konci Ružu. Následne sa mu roztriasli ruky aj kolená.
Nedalo mi nespomenúť mu, že teraz sa preveria jeho uzly ,a to už som sa nezdržal smiechu, keď rybárske delírium v plnej sile zasiahlo môjho spoločníka. Triasol sa nielen on ,ale aj celý čln a možno aj ten kapor na háčiku. Nakoniec po vyčerpávajúcom boji rybu dostávame do podberáka a budíme polovicu Zemplínskej Šíravy hlasnými výkrikmi. Je to potvrdené Ruža je opäť na podložke . Stretnutie po deviatych dňoch. Štyri roky snívam o tejto rybe, keď tu zrazu ju vidím dvakrát na vlastné oči v priebehu tak krátkej doby.

Duo LF a moja magická Safri Duo kombinácia ma očarila a veľmi rýchlo vyriešila môjho favorita pre budúci rok, keď opäť budem striehnuť na legendu. Určite Ruža nie je jediná veľká ryba, ktorá v tejto výnimočnej priehrade pláva. Som si istý, že každým rokom ich bude pribúdať. Len pre zaujímavosť, mimo tejto ryby sa chytili po pretekoch ešte ďalšie krásne jedince presahujúce magickú 20 kg hranicu, o ktorých doposiaľ nemám žiadny záznam. Hľadať ich však v databáze bezchybných šupináčov už asi stráca význam . Efektivita spôsobu lovu chyť a pusť sa výrazne pozitívne prejavila a vďaka tomu vzniká nová špičková voda, ktorá časom môže dorásť do európskych rozmerov. Máme sa na čo tešiť, snáď takýchto vôd bude pribúdať a niektorí ľudia, myslením žijúci ešte niekoľko rokov späť, si uvedomia, že veľká ryba patrí späť do vody, Zemplínska Šírava si to skutočne zaslúži!

Jakub Fabian

Zdroj: http://www.carpclub.sk/