Ale aj muškárenie je fajn
Čo môže spraviť prívlačiar, keď vonku tak pekne svieti slnko, ale vláčiť sa nemôže do 16-ho júna… My, milovníci dravých rýb nemáme moc na výber, a keď chceme svoj voľný čas venovať týmto rybám, iné nám neostane, len si zobrať do ruky muškárku, naviazať zopár chrobákov a vybrať sa na brehy.
Niekto teraz radšej si zoberie do ruky bič, alebo feederku, alebo vyskúša svoje šťastie na súkromákoch, kde má na výber chytať si nejakých kaprov, alebo násadových dúhákov. Tá posledná varianta ani odo mňa nestojí ďaleko, ale najbližší súkromný revír je 130 km od môjho bydliska, tým pádom tam nemám možnosť ísť týždenne viackrát. Aj kvôli tomu som sa začal venovať pred štyrmi rokmi muškárčeniu, niekedy aj s veľmi príjemnými výsledkami, ale s veľmi veľkou snahou. Týmto spôsobom môžeme chytať počas celého roka a skoro všetky ryby máme možnosť oklamať a chytiť. Keď dravce nie sú pri chuti, alebo akurát sa vytierajú, tak môžeme skúsiť červenice, alebo karasi chytiť na rôzne imitácie červov, hmyzov.
Kombinácia čistej oblohy a bezvetria a k tomu ešte mierne oteplovanie ma lákalo k vode… asi bude dokonalá príležitosť na kratšiu vychádzku na breh mojej obľúbenej rieky. Potajomky som dúfal, že jalce už budú mierne aktívni a podarí sa mi chytiť pár jedincov.
Vďaka minulotýždňovým dažďom hľadina rieky Nitra sa mierne stúpla, ale chváľa bohu sa nezakalila. Najprv som začal hľadať rybky v plytších partiách, v slabších prúdoch. Tu v decembri som mal úspešné rybačky. Malé rybky sa krúžkovali na hľadine, a mal som tušenie, že medzi drobnými rybkami sa nájdu aj väčšie kusy. Začal som chytať s malými suchými muškami, chrobákmi, ale len beličky som zaujal, napriek tomu, že som videl sem tam aj lepšie zbieranie z hľadiny. Rozhodol som sa, že skúsim nejaké väčšie muchy, čo keď po zime jalce potrebujú viac energie, a to nájdu vo väčších, ale ešte nemotorných chrobákoch. Naviazal som na nadväzec jednu klasiku, Red Tag upravenú 
na mokrú mušku. Muška sa potápala celkom rýchlo. Po prvom náhode už po dvoch metroch sa zastavila šnúra, a vedel som, že to bude záber. Po seknutí som cítil orginálny odpor od ryby…konečne… na to som čakal už od januára. Vychutnával som všetky sekundy zdolávania, a to, že po dlhom čase zase mám rybu chytenú na muškárku. Spravil som pár fotiek, a jalček mohol pokračovať svojou cestou. Na druhý hod presne odtiaľ prišla ďalšia rybka, o niečo menšia, potom sa nastalo ticho… Išiel som ďalej na brehu, ale som mal také tušenie, že v mierne zdvihnutej vode rybky sa budú skrývať pod protiľahlým brehom. Všimol som si malé zbieranie z hľadiny a hneď som sa pustil do akcie. Po dopadnutí mušky som videl záblesk rybky, a cítil som okamžitý záber. Maličký jalček tmavý bol zvedavý na svet mimo vody. Bojoval prekvapujúco silno. Potom už aktivita rýb ubúdala. Ešte som plánoval skúsiť prechytať s nymfami jeden hlbší, prúdivejší úsek, ale už tam niekto chytal na plavák.
Trafila ma jedna myšlienka. Moja cesta sem viedla cez tú časť rieky, kde som ešte v januári chytal ostrieže, a teraz už aj tam sa roztopil ľad… čo by sa stalo, keby som tam skúsil malé streamre, a keby som sa opýtal ostriežikov, čo oni na také nástrahy?
Mal som šťastie, len dvaja starí tam chytali pri moste, ale nie tam, kam som ja plánoval ísť, mal som voľnú cestu. Zaparkoval som auto, obliekol som si vestu, zložil som si prút a už z ďaleka som počul známe zvuky dravých rýb. Boli akurát pri chuti lebo, neustále buchli medzi malé rybky. Nevedel som presne určiť, či sú malé bolene alebo ostrieže, ale z červeničiek tam boli celé mraky. Najpr som naviazal malú imitáciu kostňáka, chcel som sa zabaviť s malými rybkami a popri tom sledovať, že čo chytá starký neďaleko odomňa. On ťahal jednu rybu zadruhou, tak asi aj mne sa snáď zavesí niečo na háčik. S nymfou nie, ale na suchú mušku som chytil pár červeničiek. Tieto rybky tu v Nitre majú prekrásnu farbu, ako keby ich pán Boh namaľoval, radosť sa na nich pozerať. Neustále som menil muchy, skúšal som nájsť tú najlepšiu, ale pri tom pár metrov odomňa nejaký väčší dravec bral svoju dennú dávku z malých rybičiek. Rozhodol som sa naviazať malý streamer, možno, že by to aj zobral. Ale po pár hodov som nemal žiadny kontakt. Včera som akurát viazal zopár streamrov s tungstenovými hlavami, vyskúšam tie, možno, že sú tie ryby viac pod hľadinou. Už tento rok som natočil 4-ku šnúru na moju ¾-ku palicu, a vedel som aj tie ťažšie nástrahy hodiť oveľa ďalej. Moj prvý hod s tungstenovým streamrom sa podaril celkom slušne. Vyčkal som pár sekúnd a pomaličky, po centimetroch som ťahal naspäť mušku. Po pár metroch hneď sa prihlásil prvý adept s razantným klepnutím. Bol to cca 20 cm-ový ostriež zelenkavý, potešil ma. Na druhý hod taký istý záber, len oveľa menšia ryba. Presne také drobčeky som tu chytal v zime na prívlač, dúfal som, že teraz budú brať o niečo väčšie kusy. Na ďalší hod som sa zasekol do konára pod vodou, ale háčik sa rýchlo sa vypol z toho, ani som nerozbúral vodu. Skúšal som zopár hodov dať pod druhým brehom, ale nič. Čo keď tie ostrieže boli akurát v tom konári, do čoho som natiahol háčik? Vyskúšajme to ešte raz… Krásny dlhý hod, a zase po centimetroch som brával šnúru naspäť. Zrazu som cítil mierny odpor. Dobre. Keď si teraz vyberiem z „konárov” streamer, pôjdem ďalej. Zdvihol som prút, a hneď niečo ťahalo naspäť… žeby? Podvodná „vázka” sa oživila, a celkom slušne ťahala. Cítil som dobrú váhu, popri tom ma súboj pripomínal na zdolávanie väčšieho ostrieža…
Páchateľom bol pekne sfarbený, 25cm-ový ostriež. Možno, že tam dole má aj kamaráta? Už som chcel naschvál 
prechytať ten podvodný konár. Po niekoľko sekúnd po nahodení prišiel bleskovorýchly kopanec a potom mierny ťah. Zasekol som a ryba sa poriadne rozbehla, skoro som jej musel pustiť aj šnúru, ale nakoniec sa otočila, a nad hľadinou sa objavila hlava pekného ostrieža. Bol to ozaj pekný, nitriansky ostriež, presne meral 30 cm-ov. Opatrne som ho pustil naspäť.
Potom som nechal miesto troška ukľudniť, a chytal som o pár metrov ďalej. Aj som chytil jedného drobčeka, a už mám na konte 5 pekných ostriežov, chytených na nový streamer. Zachvíľku som dal ešte pár hodov tam, kde sa skrývali väčšie ostrieže. Na prvý hod hneď prišiel bruchatý ostriežik a na druhý hod už po dopade mi vytrhla ryba šnúru z prstov. Zase prišiel väčší bojovník, síce mal o 2 cm menej, ako dnešný rekord, ale o to mal krajšiu farbu. A mal som Hattrick…
Kukol som na moje hodinky, ukazovali mi, že už je pol šiestej, aj vzduch sa začínal ochladiť, prišiel čas rozlúčky. Biele rybky už prestali svoj tanec na hľadine, a s nimi aj ostrieže skončili dnešný lov. Tri pekné ostrieže, a ešte pár menších, čo viac by som mohol ešte očakávať? Cestou domov som nechal za sebou veľmi príjemný deň strávený pri vode s peknými rybami, na ktorých ešte dlho budem s radoťou spomínať.
