FISHING IN PARADISE
FISHING IN PARADISE
Všetko začalo, ako už to tak väčšinou býva, chytrými rečami s kamarátmi pri pive. Pôjdeme tam a alebo taky tam …. Každý rybár určite pozná tie opilecky dohodnuté rybárske výpravy, kedy sa jazdí až na koniec sveta. Je ale pravda, že aj keď si to niekto druhý deň nepamätal, tak aspoň jeden z nás hovoril o tom že sa jednoducho ide a hotovo! Čas letel a my ako sfanatizovaný vláčkaři vedeli, že chceme ísť na kráľovnej vôd – šťuky. Otázka ale bola kam? Po zvážení niekoľkých možností sme nakoniec rozhodli, že zahraničné rybolov v tomto roku zakončíme Španielskom. Z minulého roka sme mali hneď jasné, že pôjdeme na miesto, ktorému hovoríme – Fishing paradise aneb rybárčenie v raji. Ide o zatiaľ, vďaka bohu, menej dostupné miesto a pre naše slovenské Masar aj menej známe.
Oblasť, kde sme chytali ryby, je veľmi rozľahlá a skrýva päť krásnych a obrovských priehrad. Tým bolo naše rybárčenie aj trochu pestrejšie, pretože každá voda bola úplne iná. Jedna priehrada bola dosť členitá, hlboká a skalnatá. Tým mi pripomínala trochu našej najťažšie vodu Orlík. Zato druhá priehrada bola ako otvorená pláň, ktorá ukrývala hŕbu stromov a úkrytov pre agresívne dravca. Jediné čo zostávalo, už len doladiť nástrahy a dohovoriť termín. Vďaka časovému vyťaženia sme sa museli rozdeliť na dve výpravy. Ja s mojím parťákom Robertom sme išli ako prvý na prieskum a po piatich dňoch za nami prišiel zvyšok našej výpravy Abos FISHING TEAM, ktorý zostával o tri dni dlhšie po mojom a Robertovej odchodu. Dohodli sme sa tiež, že sa skúsime zúčastniť najprestížnejších a najväčších STIC závodov v Španielsku, a tak trochu aj v Európe, ktoré sa v tento termín zrovna konali. Úloha bol jasný, užiť si dovolenku, krásne si zachytať a potrénovať na preteky s naším Španielskym kamarátom Josém, ktorý nás ubytoval a so všetkým nám pomohol. Deň odletu sa blížil a my stále viac a viac míňali za krásne nástrahy, ktorým sme dôverovali. Po minuloročných skúsenostiach sa jednalo hlavne o hlbšie a agresívne woblery, čo vydráždí zubatú tak 5-7 metrov hlboko. Vďaka veľkému výskytu oranžovo-červených ráčikov sme smerovali nástrahy do podobných farieb, čo sa nám aj osvedčilo ako dobrá voľba.
Síce sme vďaka všetkým možným nástrahám mali nadváhu na letisku, ale nakoniec všetko dopadlo dobre a my boli pripravení na poriadne dobrodružstvo. Po prílete na nás hneď na letisku čakal usmievavý kamarát José a ja s Robertom sme vedeli, že môžeme odštartovať hon na šťuky. Samozrejme po náročnej ceste to chcelo menšie odpočinok a prediskutovanie taktiky, čo obnášalo ochutnávku výborného vína, olív, skvelého hovädzieho mäsa a veľa ďalších dobrôt španielskej kuchyne. Hneď ráno sme vyrazili na vodu a dúfali, že s krásnym počasím príde aj pár záberov, a tým nás miestni šťuky uvítajú. Prišli prvé hody a ja cítil tú voľnosť, kľud a pohodu za ktorú som išiel niekoľko tisíc kilometrov. Netrvalo dlho a na prútu bola prvá sticky. Hoci nebola úplne veľká, tak ako prvý potešila. Využívali sme našich poznatkov a taktík lovu z minulého roka, čo bolo chytanie na miestach, kde sa nám na echolotu ukazovala kŕdľa rybičiek, na ktoré pod nimi čakali šťuky. Samozrejme sme verili oranžovým nástrahám, vďaka ktorým prichádzal záber za záberom. Priemerná veľkosť šťúk bola okolo 70cm, čo už je krásna bojovníčka. Tyhle šťuky boli iné. Boli oveľa hrubšie a silnejšie, takže sme si užili nádherné súboje plné adrenalínu. Počas prvých dní nám prišlo aj niekoľko šťúk okolo 80cm. Hranicu 90cm prekonal len skúsený rybár miestnych vôd José. Chytil krásnu, vypasené 93cm dlhú zubatici. Ryby brali krásne a my si užívali teplé počasie, ale aj dážď v ktorom boli ryby aktívne najviac, pravdepodobne vďaka okysličenej vode.
Podarilo sa nám chytiť aj celkom dosť Black Bass, čo je ďalšia krásna ryba, ktorá tu dorastá slušných váh a veľkostí. Najkrajšie sú jej súboje a hladinové útoky na nástrahu, u ktorých ukazuje svoje pstruhové zručnosti a skoky. Preto tiež španieli organizujú mnoho pretekov, špeciálne bassovom a sú v ich chytanie naozajstný profíci. Niekoľko dní sme mali za sebou a všetko vychádzalo podľa plánu. Krásne chytanie, užívanie si dovolenky, veľa zhotovených fotiek, len jediné nám chýbalo – chytiť nejakého skutočného „krokodíla“. Dúfali sme, že po príchode našich kolegov sa šanca zvýši a začne byť ešte len poriadna zábava. No zábava naozaj začala. Lenže samozrejme, že všetko sa ľahko zvrtlo po príchode našich kamarátov Toma, Kuby, Seby a Tikiho. Miesto ranného vstávania bolo ranné vytriezvenie;). Ale keďže sa preteky približovali, tak sme rybám moc odpočinku dať nemohli. Chlapci hneď využili naše poznatkov a nasadili rovnaké nástrahy a taktiky, čo im prinieslo krásne ryby. Hneď prvý deň padalo niekoľko šťúk 90cm dlhých a naše sebavedomie sa zvyšovalo. Jediné z čoho sme mali obavy, bola neznalosť vody, kde sa preteky konali. Bohužiaľ bol na tejto priehrade lov 14dní pred začiatkom pretekov prísne zakázaný. A tak nám neostávalo nič iné ako trénovať na priehradách ostatných a dúfať, že to na ostro nebude o moc iné a veriť aj trochu v šťastie. Deň pred začiatkom pretekov sme mali menšie poradu o taktike a hlavne zmapovanie si dané priehrady. Tá je asi 60km dlhá a členitá. Ľahko sa tam človek stratí, ale aj tak nám José ukázal asi 20 horúcich miest, kde je na úspech šanca najväčší. Tým pádom nám ostávalo už len pripraviť si všetky prúty na lov. Každý sme mali jeden prút na strednej prívlač, čo bol prútik okolo 10-40g a 190-210cm dĺžky, jeden náhradný v prípade zlomenia a jeden prút na ťažšie prívlač. Ten sme používali na ťažké gumy a väcší hlboké woblery. Väčšinou bol okolo 80-100g o dĺžke max 240cm.
Je to tu, deň D. Začatie a zoznámenie sa s pravidlami, kedy sme nerozumeli ani slovo. Našťastie sme mali nášho prekladajúceho Pepča. Ten sa zodpovedne postaral o všetko a vysvetlil nám pravidlá a zákazy, ktoré nesmieme porušiť. Vďaka losovaní sme štartovali niekde uprostred, čo bola celkom dobrá pozícia pre oba dni pretekov. Závod bol dvojdňové a zúčastnilo sa 91 lodí že Španielska, Portugalska, Francúzska, Talianska, Poľska, Holandska, ČR, ktorú sme reprezentovali prvýkrát a dokonca aj jeden tím z USA. My sme boli rozdelení na tri tímy. V prvej lodi sme boli Ja s Robertom, druhý tím Tiki a Sebastian a tretí Tom s Kubou. Tento závod nám odštartovali miestni rozhodcovia, ale aj nepríjemný vietor, ktorý sprevádzal oba dva dni pretekanie. Každých 5min vyrážalo 10 lodí a všetci sa najväčšou rýchlosťou prali o horúce miesta, kde sa ryby zdržujú. Naša taktika bola trochu iná. Pretože sme nemali také silné lode ako miestny borci, rozhodli sme sa viac chytať na miestach pri sebe, ktorá sme mali odporúčaná od Joseho, než prechádzať na vzdialené miesta. Vďaka veľkému vetru a vlnám nás čakala aj zmena stratégie lovu.
Všetky ryby sa stiahli do hĺbky a ulovenie hoci jediné šťuky bolo veľmi ťažké aj pre miestne znalca. Aj napriek tomu, že sme kŕdľa našli čo nebolo jednoduché a hádzali sme to štikám priamo na hlavy, nedočkali sme sa ani jedného záberu. Za celý deň moknutí a mrznutia ani uštipnutie a to nám nešlo do hlavy. Skúšali sme rôzne taktiky lovu a všetky nástrahy od rotačných třpitek, po plandavky, woblery až nakoniec na hĺbkach ťažké gumy okolo 60-80 g. Dúfali sme, že sa nám podarí aspoň niečo vydráždiť od dna. Po prvom náročnom dni sme všetko pochopili príchodom do štartu, kde prebiehalo váženie šťúk. Závod bol o tom, chytiť v tíme 4 najťažšie šťuky každý deň. Po prvom dni chytanie bolo vidieť, že aj veľa španielskych lodí to vzdalo kvôli nepriaznivému počasiu. Samozrejme sme tušili že miestne, čo tu poznajú každý kameň, nenechajú nič na náhodu a sebavedome idú za víťazstvom. Ale len niekoľko lodí malo úspešný prvý deň a nachytal plný počet, teda štyri ryby. Pri vážení sme si tiež všimli, že väčšina šťúk je strašne prežranie.
Keďže veľa rýb zo seba vypľula veľké množstvo rakov, miestne biele ryby, ale aj niekoľko veľkých black bassov. Bolo nám jasné, že ryby sú plné a to je jeden z dôvodov prečo nie sú toľko aktívne a pri chuti. Tým pádom na posledný deň lovu nám nezostávalo nič iné, než to skúšať na gumové nástrahy pri dne a čakať, či sa nám podarí nejakú vydráždiť a dostať do lode. Všetci sme boli strašne unavení a premrznutí po prvom dni, a tak neostávalo než si dať pár korálku, dobre sa najesť výdatného T- bone stejky a ísť si ľahnúť. Druhý deň ráno všetko začalo ako od začiatku. Rýchlo naložiť veci a ísť k lodiam, ktoré už na nás čakali na štarte. Po výstrele z pištole naše lode vyrazili s novou nádejou a nadšením chytiť už konečne rybu. Bohužiaľ po niekoľkých hodinách aj napriek všetkej snahe sa nám stále nedarilo. Najskôr nám chýbalo trochu toho rybárskeho šťastia. Celý deň sme prochytávali miesta, kde sa celkom darilo španielskym lodiam, ale záber neprišiel. Po smutnom návrate ku koncu pretekov nás potešilo, že aspoň jedinému tímu, Tomovi s Kubou, sa podarilo reprezentovať Abos Fishing TEAMS a ČR s dvoma šťukami.
Tie sa im podarilo uloviť na gumové nástrahy pri dne v jednej plytšia zátoke chvíľu pred koncom pretekov. Dve naše lode teda došli bez ryby a chalanom Tomovi s Kubou sa podarilo vybojovať šesťdesiate miesto! Po oboch dňoch závodu cez 20 lodí zostalo bez ryby. Samozrejme prvé tri miesta obsadili zaslúžene miestnej španieli. Na prvom mieste skončila španielska rodinka otec so synom, ktorému bolo ešte len 17 rokov. Dokázali z ďaleka všetky přechytat a vyhrali tak 12000 Euro. Pre nás to bolo síce trochu sklamaní, ale na druhú stranu sme boli radi za možnosť sa zúčastniť a skúsiť si takto prestížny CHAMPION. Radosť nám tiež urobilo to, že nám krásne vyšlo chytanie pred závodama, a chlapcom aj po nich. Dokonca počas tejto výpravy padli aj 4 osobné rekordy a to dva u Toma sa šťukou 90cm a Black bassom 48cm, Robert čapnul Basse 49cm a u Seby nádherným Bassem 55cm a 2,5 kg! Na prvý pohľad to vyzeralo, ako keď sme išli na lov Bass. Ale tak to už väčšinou v Rybařina býva. Je to krásny koníček plný nevyzpitatelnosti a prekvapení. Pre nás bolo hlavné, že sme si všetko super užili a dali dohromady super partiu, s ktorou bolo veľa srandy a zážitkov.
