Krajom krásnych kaprov a dobrého vína
Krajom krásnych kaprov a dobrého vína
Dlhú dobu som v sebe cítil túžbu spoznať niečo nové, veľké. Skrátka skúsiť zabudnúť na chvíľu na to, čo doteraz bolo a prijať novú výzvu. Táto predstava sa umocnila, keď som stál na hrádzi nášho naj jazera južnej Moravy a vedľa mňa Twiggy hovorí: „Kámo, tak čo na to hovoríš?“ Odpoviem: „Ty vole! Je to veľké, to sranda rozhodne nebude. „Informácie sme zháňali, kde sa dalo …
Na prvú skúsenosť som nemusel dlho čakať. V lete mi zavolal kamarát, že sa chystá práve tam. Twiggy bohužiaľ nemôže. „Tak a je to tu“, povedal som si. Plánovanie prebiehalo s veľkým natešením. Počasie nám vychádzalo tropické, čo sa neskôr ukázalo ako fatálne. Pri vode nikto nebol. Každý si asi uvedomoval ťažké podmienky a nechuť rýb, ktorá v týchto dňoch panovala. Odhodovú tyčovku sme zasypali partiklom. Po štyri dni od nej neprišiel záber. Ostatné prúty sa nechali voziť trochu ďalej. Bol celkom problém nájsť nejaký zlom, tak keď sonar objavil nejakú trávu, šup to hneď k nej. Pocukrovať pár guľôčkami a hurá späť. Keď som na druhý deň vyrazil na vodu, že prevezieme montáž, tak pri zdvíhaní posledných metrov bolo cítiť drhnutie. Nakoniec som musel ísť späť aj s montážou, pretože slávky, ktoré obaľujú rastliny a vôbec čokoľvek na dne doslova nafranforcovali šesťdesiatku šokáč. Síce sme boli na túto skutočnosť upozorňovaní dopredu a vlastná skúsenosť bola nevyhnutná. Ďalšie ráno som preto položil montáž na planinu, kde nebolo nič. Proste placka, nič zaujímavého. Slniečko už začalo naberať na sile a ja som sa už začal prevaľovať v bivaku. Píp, píp. Vybehol som von a zahučal na spiaceho kolegu, že idem na vodu. Hurá naproti svojmu prvému súboju pod tou najkrajšou panorámou. Celú dobu som sa modlil, aby tam ešte bol. Naplával som si nad neho, došponoval a ľahko prisekol, aby som prípadne usadil háčik v papuľke. Nádhera, rodeo práve začalo! Ranné slniečko, voda ako olej. Epic! Nakoniec so šťastím podoberám kapra zdvihnutou rukou a oslavnými gestami dávam Dominovi na breh signál, že to dobre dopadlo. Späť som neponáhľal a len som sa plný eufórie kochal okolím. Lysec si už niečo pamätal, ale aj tak to bola moja najcennejšia ryba. Bohužiaľ aj prvá a posledná tejto výpravy. Domino išiel raz tiež na vodu, ale slávky si povedali, že nemá nárok. Mrzelo nás to oboch, rybu by si zaslúžil.
Druhú akciu sme už mali v pláne spoločne s Twiggym. Jeseň už dávala rybám signál pre masívne doplňovanie zásob pred zimou. Tam nám termín a počasie vyšlo oveľa lepšie. Ryby žrali a my sme dostávali správy zo všetkých kútov Pálavských jazier. Tentoraz bola stratégia iná. Jedna centrálna odhodová tyčovka a okolo nej masívne zákrm cca 10 kg peliet, guľôčok a repky.Na udicu choppery (heli) a len jedna gulička pre maximálnu vzdialenosť. Jednu udicu vždy nabitú Mysterkou a druhú zase novinkou Destiny. Po pol dni lovu začal Twiggy vyťahovať kapre. Ja som ako vždy stál na červenej. Bol som v kľude. Túto situáciu poznám veľmi dobre. Tento trend sa držal naďalej, aj keď som kontroval niekoľkými rybami. Počasie bolo perfektné. Ďalšie ráno sme opakovali rovnaký zákrm. Ten večer dostal Tomáš naozaj ťažkú jazdu, ktorú bohužiaľ neubrzdil a kapor sa odrezal o slávku. Škoda veľká. Zadarilo až tretí deň ráno, rovnako ako v letnej výprave. Cvrlikavá dunivá jazda ma doslova katapultovala a ja som mal šťastie, že som sebou nepleskol na zem pri dobiehaní. Zdvihnem prút a opatrne pribrzďujem cievku. Ryba stále ide. „Yes! Come on!“ Kapra sa mi po pár metroch podarí dobrzdit a pomaly otočiť. Je to ťažšia ryba, čo sa nenechá len tak pritiahnuť. Volám na Twiggyho, nech vylezie. Ticho. Som v tom sám. Len ja a ryba. Našťastie sa kapor unavil už na vode a pri brehu nič extrémneho nepredvádzal. „Ohyes! Gothia Science!“ A mám ho v podberáku. Tlemím sa na vyčerpanú rybu a v tom vybieha parťák, ktorého vyhnal zo spacáku záber. Nakoniec zdolal pekného šupíka. Krásny double! Obaja si ale maškrtne prezeráme moju rybu. „Konečne vyzerá cez pätnásť“, hovorím. „Tá má bližšie ku dvadsiatim než k pätnástim“ hovorí Tom. Nakoniec má pravdu. Necelých 18 Kg. Spravíme pár snímkov a necháme ryby zase plávať. Druhá výprava, druhýkrát pokorené maximum a opäť lysec. Tomáš kvalitne obvoláva našich najbližších kamarátov a nechávam si gratulovať. Ten deň sa nie je už kam ponáhľať. Všetko je zrazu ružovejšie. Síce nič väčšieho už nepípne, ale pre mňa opäť úspech…
Konečne môžem povedať, že mám prvé skúsenosti z tejto obrovskej vody. A že sú pozitívne je pre mňa jedine dobre. Aj keď ma príroda okrem vápencového masívu toľko neuchvacuje ako napríklad rieka, či iné menšie vody, tak má bezpochyby svoje čaro. Pevne verím, že mne a (konečne i) Tomovi vydá v nasledujúcej sezóne opäť zo svojho pokladu.
Lefty & Twiggy
SKYFISH (Vasr.cz)
