Na správnom mieste v správny čas

Zdravím  carp banda! Ako som písal v minulom článku, po tohtoročnom narodení môjho syna som vedel, že nebude toľko času na lov, a preto som vymyslel bojový plán, ktorý nie je toľko náročný na čas – a to lov amura. Tentoraz sme sa rozhodli s Petrom vyskúšať pieskovňu, kde som lovil amura len raz, a to s výsledkom, ktorý nebol taký, aký by som si predstavoval. Síce som nakoniec prekecal jednen kŕdeľ amurov, aby sa zastavil na mojom kŕmnom mieste, ale nakoniec z toho bol len jeden záber a amur mi spadol pod hranou. Bolo neskutočné pozorovať, ako sa na mojom mieste kŕmi niekoľko amurov naraz a swinger sa ani nepohol. Trvalo to asi 10 minút a mne sa konečne začal pohybovať swinger hore a dole. Konečne sa na chvíľu prilepil k prútu a ja zasekol. Nasledoval rýchly výpad pod hladinou a ja som vedel, že to je amur. Celá akcia trvala asi 5 minút. Sledoval som svojho životného amura, ktorý robí výpad pod hranou a bohužiaľ sa vypína. V tú chvíľu som bol naozaj nešťastný, ale zase som videl rybu, pre ktorú má cenu to tu skúšať. Toto miesto nie je až toľko navštevované vzhľadom na množstvo rias, ktoré sa tu nachádza. Každopádne toto miesto patrí k top miestam z jari, kedy sa ryby chystajú do trenia a vie to len málo ľudí. Nedávno tu chytal náš kamarát a ja som vedel, že sa blíži termín, kedy sa sem chystá opäť znova. Našťastie je doba mobilných telefónov, a tak sme sa dohovorili, takže sa naše výpravy nekrížili. Mimochodom počas troch dní sa mu podarilo dvakrát zvýšiť osobák u kapra na zväzovej vode. Ja som tradične musel ešte na víkend do práce, ale Peter už sedel s Martinom pri vode, čoho som využil a naviezol ráno pred prácou na káre veci na miesto. Trošku na ma ľudia pozerali, kam veziem tie vrecia, ale holt to je pri love týchto rýb  naozaj potrebné. Martin mi ukazuje na foťáku jeho nový osobák a ja spoznávam nášho starého známeho, ktorého som na tomto mieste ulovil prvýkrát pred množstvom rokov, ešte ako rybu s veľkým potenciálom. Je proste super vidieť rybu, ktorú poznáte od mala, že je na našej zväzovej vode schopná dorásť do takej veľkosti. Mimochodom veľká gratulácia Martin! Ešte rozdám inštrukcie Petrovi, ako mi má pripraviť partikel a utekám do práce. Pôvodne som mal v pláne večer prísť domov, dať sprchu a vyraziť k vode, ale musel som ráno ešte niečo zariadiť a zastaviť sa pre jedlo. Je zvláštne, že človek aj tak v noci nemôže poriadne spať a teší sa, ako keby išiel prvýkrát. Možno je to dané tým, že už nie je toľko času ako predtým, ale vďaka tomu sa naozaj teším k vode, proste si opäť užívam ten čas, ktorý tu môžem stráviť. Na samotný lov som mal tri dni, a potom som išiel za priateľkou s juniorom na hory k rodičom. Peter odviedol naozaj poctivú prácu a partikel sa tváril, že je presne podľa môjho gusta, ale ešte prišiel čas na tuning a pomocou csl a práškového dipu som ho doladil k obrazu svojmu. Ide o zmes, ktorú mám vyskúšanú a len ľahko upravujem podľa lokality a lovu. Hlavný podiel tvorí pšenica, kukurica a repka a k tomu pridávam pelety na amura. Síce už sú čerešne, ale nebol čas ich nazbierať. Sezóna ovocia, ako sú ringloty, mirabelky a slivky, ešte len príde. Rozhodol som sa chytať pozdĺž brehu, hneď za pásom tráv. V minulosti som tam pozoroval postávajúce amure. Skočil som do člna, dal sa do prieskumu a zistil, že sa dá loviť len na jednom mieste, ktoré malo zhruba 3 metre a padalo pod hranu nadol za pásom tráv. Čokoľvek o meter vedľa znamenalo džunglu a nulovú šancu na záber. Jediná výhoda bola, že som mohol v pokoji kŕmiť z brehu pomocou lopatky. Mimochodom hneď prvý deň som jednu utopil, keď sa mi vyšmykla. Človek by čakal, že bude plávať, ale ono prd. Aspoň už viem, prečo je na konci to očko z povrazu J. Miesto som teda riadne rozkŕmil a to zhruba 20 litrami partiklu, čo je veľký barel od Primalexu, a šiel si v pokoji pripraviť montáže. Za tie roky, čo sa venujem lovu amura, som pochopil pár zásad a rozdielov v lovu týchto gladiátorov našich vôd. Chce to mäkšie šnúrky a háčiky so širším oblúčikom a dlhým a kvalitným ostrím. Amur prijíma potravu úplne iným spôsobom ako kapor a jeho pysky sú betónovo tvrdé. K tomuto účelu mi dobre poslúžila šnúrka Shock leader 0,24 mm spoločne s háčikom Riger carp veľkosti 6. O nástrahe som mal jasnú predstavu -a to moje obľúbené 10 mm popky scopex-ananás, ktoré som niekoľko dní mal naložené v dipe zo zmesi sladidla a arómy ananás. Takto pripravenú montáž som zaťažil bročkom približne 5 centimetrov nad háčikom a všetko vyslal do boja na miesta, ktoré som si riadne prekrmil. Nič nenechávam na náhodu a prút dávam do vidličiek až vtedy, keď som si naozaj istý svojím nahodení, aj keby som to mal 10 krát prehadzovať. Nakoniec, nie je čas strácať čas! Trvalo to asi 3 hodiny a na mojom mieste sa náhle otočil amur. Čože? A druhý, tretí a ďalšie, ale signalizátory stále mlčia a swinger sa ani nepohne. Za 15 minút bolo po divadle a mne to ani nepíplo. Čakám ešte hodinu, vyťahujem montáže. Všetko v najlepšom poriadku. Skáčem do lode a idem skontrolovať miesto. Nikde ani zrniečko. Idem teda znova nachystať ďalšiu várku partiklu, ale tentoraz sa snažím nahádzať všetko tesne za pás tráv, aby som čo najviac eliminoval rozptyl partiklu. Trochu som nervózny, lebo som na navijáky namotal nové vlasca a preháňalo sa mi hlavou, či to ryby nevidí. Je to taká klasika, vždy keď človek začne používať niečo nové, je v tom kus neistoty, ale netrvá to ani hodinu a delkim vydáva ten najsladší tón na svete. Rýchlo sa presúvam k prútu, a ešte než zaseknem, tuším, že ide o kapra, lebo amur väčšinou nezaberie jazdou, a keď, tak len krátko posunie. Mal som pravdu a po chvíli boja mi kapor zachádza do trávy. Je čas vyskúšať aj moje nové prúty a do kapra sa naozaj opieram. Prút ohnutý ako luk a kapor sa pomaly vydáva na voľnú vodu. Po chvíli končí v podberáku môj prvý kapor ľahko cez desať kíl. Medzitým ani Peter nebol na tejto výprave za diváka, ale jeho cieľová ryba nebol amur, ale čisto kapor a už mal na svojom konte pár rýb cez desať kíl a dva naozaj výstavné kusy, ktoré si radi budeme v zime prezerať na počítači. Druhý deň sa nič moc nedialo okrem pár kaprov a šialenej horúčavy, ale na ďalší deň hlásili naozaj poriadne lejaky.

Veril som, že to je ten pravý čas. Neváhal som a pripravil si dostatok partiklu, keby sa to naozaj rozbehlo. Myslím, že bolo niečo okolo druhej popoludní, keď sa v diaľke objavili prvé náznaky búrky a ani nie za hodinu to v brolíčku vyzeralo, ako keby sme si postavili základňu uprostred potoka. Voda po tom ožila ako mávnutím čarovného prútika a o dve hodiny neskôr sa ozval delkim. Aké klasické, swinger skáče hore a dolu a ja čakám, než sa prilepí, aby som mal naozaj istotu, že to amur drží vo svojich pyskoch. Bol som mnohokrát svedkom toho, ako sa nedočkavosť premení v zásek do prázdna. Avšak všetko sedí, ako má a amur sa dáva do úteku na voľnú vodu a to je práve ďalší rozdiel medzi

kaprom a amurom. Kým kapor zaparkuje do trávy ihneď, amur väčšinou odchádza preč od prekážok. Neviem, či to je dané ich skvelým zrakom, ale jednoducho je to tak. Aby som to skrátil, tradične pri brehu prebehol najväčší súboj a zanedlho som konečne mal v podložke svojho prvého amura z tejto vody. Síce som už chytil dlhšieho, ale tento bol na svoju dĺžku suverénne najvypasenejší. Amura dávam do vážiacej tašky a ihneď kladiem na hlbokú vodu. Bohužiaľ si veľa ľudí neuvedomuje, že hranica výdrže je u amura úplne inde ako u kapra. Je to dané ich vyčerpaním z boja a je potrebné naozaj skrátiť pobyt na suchu na čo najmenší čas. Pekná fotka je úplne na prd, keď ryba potom niekde umrie a to platí všeobecne u všetkých rýb. A ako naozaj veľkú neprístojnosť považujem, keď rybár hodí rybu cez rameno ako vrece zemiakov, nieto, keď to urobí s dvomi :(. Skrátka je lepšie mať horšiu fotku, aj keby vám mal utiecť pri fotení! Ten pocit z jeho ulovenia a súboje s ním vám už nikdy nikto nevezme. Ako sa hovorí, úloha splnená, ale ja ešte nehádžem flnitu do žita a rýchlo dokrmujem na miesto ďalšiu várku partiklu a peliet. Ubehla sotva hodinka a Peter mi hovorí, že odchádza na trón. Vytiahne prúty a sotva sa vzdiali, mám ďalší kontakt s amurom. Volám na neho, ale už ma nepočul a v pokoji mi zmizol z obzoru. Bohužiaľ mne sa amur záhadne omotáva okolo druhého prútu a hoci skúšam rôzne manévre, stále sa mi nedarí ho vymotať. Vďaka bohu, sa druhá montáž uvoľňuje a darí sa mi problém vyriešiť. Uvoľnená záveska s olovom sa omotala okolo vlasca na druhom prúte a amur bol ďalších 20 metrov od brehu. Ten pocit, keď som videl to torpédo na hladine a nemohol som s tým pohnúť, bol naozaj skľučujúci, ale vlastne dnes mám zas o čom rozprávať. Keď sa mi teda konečne podarilo vyslobodiť montáž, začalo druhé kolo, kedy mi dokonca raz amur vyskočil z podberáku. V tej chvíli by sa vo mne nikto krvi nedorezal, ale všetko sedelo, ako malo a ja som podobral svojho zatiaľ životného amura. To už si v kľude prichádzal Peter sa slovami: „Čo tam robíš, ty vole?“ J  Len som ľahko podvihol podberák a hneď vedel, o čo ide. Ešte aby nie, veď už spolu lovíme kapry cez 20 rokov. Aby toho nebolo málo, ani nie za 30 minút mi signalizátor opäť reve ako o život a nasleduje ďalší brutálny súboj. Tentoraz sa nedá svietiť a musím si pre kapra zájsť do trávy. Po uvoľnení z tráv nasleduje naozaj parádny súboj a ja dám novým prútom riadne zabrať, pretože keď je človek na správnom mieste v správny čas a urobí maximum, zažije chvíle, ktoré s mu nadlho vryjú do pamäti.

Kaprom Zdare

Honza Slanina