Zohratý Team – cesta k úspechu !

Zohratý Team  –  cesta k úspechu !

Ako začať? Dlhšiu dobu som rozmýšľal nad tým, že sa zúčastním nejakých poriadnych kaprárskych pretekov. Prečo poriadnych? Asi pred 10. rokom som  sa zúčastnil pretekov na miestnej vode, nemalo to žiadnu úroveň , bol to organizovaný chaos! Myslel som si,  že budúci rok sa to zmení, doladí, vylepší. No žiadna úroveň, všetko len o veľkých firmách , ktorým sa doslova organizátori pchali niekde, aby im hodili niečo gratis. Dokonca pri vážení nám boli schopní zobrať 6kg lysca na pekáč, lebo sa im nechcel čistiť šupináč, ale nechcem na to ani spomínať. Teraz sa na tom smejem, akí ľudia robia preteky, ako normálny rybár bol pre nich obyčajná bezvyznamná špina a po rokoch, keď som niečo dosiahol, tí istí ľudia chodili a prosíkali o sponzorské. Myslím, že veľa ľudi sa bude v tom vidieť. Po takýchto skúsenostiach som zanevrel na preteky no dosť nechcel som  toto.

Odštartované. Marshal odštartoval zo svojho fleku, kde mal každý team ako na dlani a mohol všetko sledovať. Keďže sme sa zamerali na veľkú rybu, hneď som išiel do väčšich priemerov. 24mm. Jedna montáž so stiahnutou stuženkou, hačik BLB Godzila č.6 s Monster Crabom, druhú montáž čistý Florocarbon s novinkou, ktorú pre nás naroloval šef kuchár GLM-SQUID-SPIRULINA. Paťo skúšal Sweet Corn a Drunken Monkey. Ako a koľko sme kŕmenie si necháme pre seba :D. Prvý záber nenechal na seba dlho čakať, samozrejme sme vedeli, že to bude len zvedavý dorast, postupne sa rozbiehali všetky palice, ale len nebodovanou rybou do 10kg ,takto sme lietali celú noc a aj druhý deň.  Mali sme info, že sa začali ťahať aj bodované ryby a niektoré teamy už aj píšu rybu. Museli sme začať trochu porozmýšlať, upravili sme kŕmenie a ubrali sme ho na minimum. Jediný problém bol, že som nemal väčšie gule ako 24mm, keďže si stále nechávam cesto, jediná možnosť bola spraviť veľké na mieste. Vždy trochu

špekulujem a cesta bolo málo, tak ma napadlo obaliť cestom 20mm identickú popku a uvariť to, bol to trochu risk, či to bude držať, koľko to vydrží vo vode, a ako sa to bude správať. Večer som všetko previezol a jednu pokusnú 30mm guličku som položil za krmné miesto neďaľeko stromov a prihodil len pár menších guličiek. V noci prišla riadna búrka, aspoň, že nám prestali všetko atakovať nebodované ryby. Skoro ráno ma zobudila poriadna jazda, skáčem do člna a hneď cítim, že to bude pekná ryba, po pár minútach vidím v čistej vode zrkadlo – lysec. Nevzdával sa, vytiahol mi dobrých 10m silónu a ostal mi v koreni, o ktorom som vôbec netušil – vypol sa! Plný adrenalínu a sklamania sa vraciam, nevadí. všetko vyvážam nanovo, sú tam a funguje to. Pred západom slnka opäť záber, vedel som, že musím ísť natvrdo a rybu dostať od stromov, podarilo sa – dostal som sa na otvorenú vodu a už to bolo len medzi nami , bojoval ako o život, vozil ma po celom sektore, všetci boli v strehu. Maďari už kričali, že to bude Boss – naj ryba na vode. Konečne ju podoberám – šupík, krásny široký chrbát. Myslel som, že bude cez 20kg, ale po vážení a kontrole čipu 17,40kg  – píšeme! Nechápal som, ako ma mohla 17kg ryba takto vytrápiť, zdolával som ju skoro 50min. Prvá bodovaná a hneď takáto – odľahlo nám. Do rána sme mali pár menších, no boli sme kludnejší,máme ešte dosť času. O 10h Paťo ťahá od lekien dalšiu bodovanú, síce tesne nad 10kg, ale píšeme ju. Zobrala 2x20mm Sweet Corn. Super! Ostávalo nám ešte 2 dni, čo staviť, aby sme eliminovali zábery od malých rýb, ktorých sme sa nevedeli stále zbaviť. Robím zmenu: dlhšia jemnejšia montáž, 8-čka háčik, orezal som 20mm guličku, prevŕtal ju a vybalancoval 14mm korkom, všetko som si prezrel vo vode a odhodlaný vyvážam. Poradie sa neustále menilo, niekto písal 10+ ,niekto iba nad 13 -všetko išlo o taktiku. Pred večerom sa ozval signalizátor, len jeden pípanec, hneď sme boli v pozore, Paťo pripravený pri člne, aby ma mohol hneď odopnúť. Ešte raz -vravím si ! Áno , skáčem do člna a ani neviem ako som tak rýchlo obišiel stromy, ale hneď som bol nad rybou, neprotestovala. Po chvíľke som ju dostal až k brehu, keď ju Paťo s prehľadom podobral. Krásny šupík! Ani sme ju nevyberali z vody, hneď som išiel volať Marshalovi, že máme rybu cez 20kg. Samozrejme prišiel aj s inými teamami, aby bolo všetko korektné, lebo už išlo o bedne. Máme to tam čistá váha 20,60kg – neskutočné, vedieme. Pred nami už len 24h, no máme ešte 2 výmeny. Vedeli sme, že sa to bude neskutočne vliecť, no najvačšiu starosť nám robil správca jazera – Buki Dani, ktorý má chytenú už asi každú rybu, čo tam pláva. Vodu pozná lepšie ako svoju ženu a stačilo, aby chytil 13+. Trpli sme celú noc, každý záber bol infarktový, ale zas len nebodovaná. Po ťažkej noci sme sa upokojovali, spravili sme všetko. Musíme byť prví. Odpiskané. Máme to! Tak dobre sa mi ešte asi ani nebalilo, za pár minut sme sa plavili na štáb. Vyhlásenie výsledkov a krásny pohár v ruke.

Pridám aj štatistiku. Nebodovaná ryba od 5-10kg cez 360kg. Bodované 17,40kg, 10,50kg, 20,60kg. Neviem prečo, ale vtedy mi to až tak neprišlo, že máme prvé miesto, možno preto, že na celom preteku vládla pohodová atmosféra, nevládla žiadna nevraživosť, každý išiel s pocitom si oddychnuť a dobre si zachytať. Až cestou domov sme riešili úspech. Guličky nás nesklamali a dokazali sme uspieť v silnej konkurencii.

A záver? Ked sa tak zamýšlam, úspech sa dostaví len vtedy, ak je team zohratý. Každý vie, čo má robiť. Stačí pohľad jeden na druhého a vieme, o čo ide, vypeté situácie riešia spolu, jeden druhého podržia. Tu sa musí zahodiť veškerá aj tá najmenšia rivalita, len to je dokonalá súhra a dokonalý team. Dakujem Paťo ! Ale čaká nás ohájiť bednu a to bude ešte náročnejšie, ale moje druhé meno je Výzva!

Lukáš Pravda & Patrik Grell