20 hodín na Radute

Nie je to tak dávno, kedy som dostal jedinečnú príležitosť vydať sa na Rumunskú výstavu Fishing & Hunting 2019, ktorá sa konala v Bukurešti.

Podniknúť sám 1400km dlhú cestu sa mi najskôr zdalo ako čistý nezmysel a tesne pred cestou som na chvíľku i zapochyboval, či je to naozaj dobrý nápad, ale predsa len, kto nič neskúsi, nič nezažije.

Dlho som sedel pred obrazovkou svojho noťasu a premýšľal, ktorá cesta bude najrýchlejšia. Vziať to cez Karpaty alebo po Maďarskej diaľnici a vyhnúť sa tak tým najhorším úsekom?

Pri snáď tisícom pohľade do Google maps, som kúsok od hlavného mesta Rumunska uvidel vodu, ktorá v minulosti predstavovala mekku európskych kaprárov a dlhé roky skrývala i svetový rekord kapra, legendárnu Radutu.

Ihneď mi v hlave prebleskol diabolský plán. Bola by predsa obrovská škoda ísť takú diaľku a neokúsiť vody historickej ikony kapráriny. Pri nakladaní výstavného materiálu sa pre to v našej firemnej dodávke, čistou náhodou, objavila i moja kaprárska výbava. Síce dosť okresaná, ale i tak dostačujúca na krátku výpravu.
Impozantná Rumunská krajina mi už pri prvom pohľade vyrazila dych. Neskutočný kontrast medzi modernou Európou a jednoduchým životom na vidieku ma priviedol na iné myšlienky a ja som si čím ďalej tým viac uvedomoval aké máme šťastie, že žijeme v tak krásnych a bohatých krajinách, akými Čechy a Slovensko sú.

I napriek civilizačnému rozdielu mi však Rumunsko celkom učarovalo. Nespočetné stáda oviec a ich pastieri, divoké psy všade kam sa len človek pozrie, kočovní cigáni, neopísateľné západy slnka a ľudia, ktorý v tomto drsnom kraji dokážu žiť z ozajstného mála.

 Krátky čas, ktorý som pri Radute strávil v spoločnosti Georgianiho, miestneho kaprára, ktorý Radutu pozná ako vlastnú dlaň, bol jedným z najlepších zážitkov v mojom živote.

Spoločne sa nám podarilo behom takto krátkej výpravy zdolať nádhernú vyzu, ktorá Gianimu zabrala na zaručene kaprovú nástrahu, ananásovú popku.

Medzi časom už moje montáže, zo Strip X ky a Longshank naileru č.6, osadené 2 x 24mm Devillom, ktoré „isto chytia jesetera“, už ležali na dne náveternej zátoky.

Asi veľkou „náhodou“ zostali tieto pasce až do nočných hodín, bez povšimnutia nežiadúcich druhov rýb. V noci sa však karta obrátila a moje hlásiče zaznamenali prvý kontakt. A svete div sa! V podberáku končí nádherný Rumunský šupináč!!!

Giani neveril vlastným očiam. A vlastne ani ja nie. Nečakal som, že sa takto krátka výprava premení na úspešnú.

Cesta z Rumunska mi dala zabrať ale vďaka podpore Robiho, z Maďarského Nikl Teamu som sa zdárne vrátil naspäť do Kolína.

O nedlho ma už spolu s mojimi parťákmi, Jirkom „Scopexom“ Majerom a Tomášom Čermákom čakali vody Balatonu.

Ale o tom až nabudúce priatelia.

Erik „Carptracker“ Voltemar
Nikl&Carp´R´Us International team