Nepredám ich za nič na svete!

V dnešnej dobe sa obchoduje už zo všetkým. Nech už ide o spotrebný materiál, služby alebo v krajných prípadoch dokonca aj samostatní ľudia. Nechcem sa zaoberať tým, čo všetko sú ľudia schopní vymeniť za peniaze, ale budem sa venovať tomu, o čom je táto stránka a to sú ryby. Konkrétne predaj rýb. Samozrejme nemám na mysli predajne rýb v sádkach a tak podobne, kde sa kapri chovajú za účelom konzumácie, ale predaj rýb medzi rybármi a  ,,normálnymi,, ľuďmi.

Je mi ozaj veľmi smutno z ľudí, ktorí chodia k vode a chytajú ryby iba,alebo predovšetkým kvôli zisku. Mnohokrát som počul názor, že človek si proste musí odniesť aspoň toľko rýb, aby sa mu vyplatilo si tú povolenku kúpiť. Ozaj je toto správny prístup ? Myslím si, že keby mal priemerný kaprár odniesť od vody toľko rýb, aby mu to zaplatilo aspoň časť výbavy, tak sú naše vody doslova vydrancované. Predsa je totálny nezmysel, aby sa človeku financie vložené do všetkého potrebného k lovu vrátili. Napríklad keď človek miluje hokej, tak si najskôr musí kúpiť hokejku, korčule a veľa ďalšieho. Očakáva snáď, že sa mu tieto investície vrátia ? Pokiaľ nie je profesionálny hokejista, tak rozhodne nie. Vkladá do toho svoje financie z krátka preto, že ho to baví.

Rovnaké je to u rybárov. Každý si musí najskôr kúpiť prúty, navijaky a veľké množstvo ďalších potrebných vecí, než sa vôbec pustí do samotného lovu. Keď si toto všetko kupujem, tak rozhodne nepremýšlam nad tým, že sa mi to niekedy vráti. Veď všetko kupujem preto, aby som si mohol venovať, čo ma baví, lovu rýb.

Je to asi tou skazenou ľudskou  ,, chytrosťou ,, že sú medzi nami jedinci, ktorí sa snažia zarobiť takmer na všetkom a bezohľadne hľadajú každú príležitosť a využiť ju pre svoje blaho. Nebudem už ďalej chodiť okolo horúcej kaše. Tento článok je smerovaný ľuďom, ktorí miesto živého tvora vidia niekoľko desiatok eur a preto odnáša rybu za rybou. Takýto človek nemá problém mať na konci roku zapísaných vo svojej povolenke v súčte kľudne aj pol tony rýb. A to sa jedná o  ,, poctivo ,, zapísané ryby. Bohužiaľ náš  ,, bezchybne ,, nastavený rybársky poriadok týmto ľuďom v ničom nebráni, práve naopak. Podľa rybárskeho poriadku sa stavím, že podľa veľa ľudí, ktorých sa tento článok týka je to určite v poriadku. A o tom, koľko je rýb odnesených bez zapísania, škoda hovoriť.

Toto snáď nemôžu myslieť vážne. Je to prinajmenšom, slušne povedané, normálne chovanie. Rybárčenie je koníček, pre niekoho šport a každý v tom hľadá to svoje, ale rozhodne by to nemal byť zdroj príjmu. Tým  samozrejme nemyslím tých rybárov, ktorí si zarábajú napríklad propagáciou nejakej firmy, ale tí ktorí predávajú kaprov po krčmách a neviem kde všade inde. Je niečo iného z času na čas vziať kapra svokre, ale švagrovi zo slušnosti. Ale odnášať desiatky a niekedy stovky kaprov a s nadsáskou povedané urobiť si takýto  ,,biznis,, na predaji ulovených kaprov? Nesúdnosť a nehamba a chovanie niektorých ľudí k rybám mi príde až nechutné.

Predaj  ,, konzumných ,, kaprov vo veľkom je jeden problém. Ďalšia vec, čo sa mi nepáči je predaj rýb trofejných veľkosti do súkromných revírov, ale mám na to dva uhly pohľadu. Sú situácie, kedy môže byť revír, kde sa trofejné ryby nachádzajú, napríklad veľmi znečistený alebo pod enormne veľkým tlakom rybárov, preto ryba žije celý život vo strese, najviac pokiaľ je i niekoľko krát do roku na brehu, pretože nemá inú možnosť, než prímať potravu od rybárov. V tomto prípade je pre ňu vyslobodením, pokiaľ je premiestnená do slušnej súkromnej vody. Pod pojmom slušná súkromná voda si predstavujem vodu väčšej rozlohy plnej úkrytov, prirodzenej potravy a čo s najmenším tlakom rybárov.

Druhá možnosť je tá horšia. Mnoho horšia. Tým mám na mysli, pokiaľ je na krásnej zväzovej vode chytená zdravá a veľa krát desiatky rokov stará ryba. Ten kto ju uloví, má tri možnosti. Buď jej daruje život a pustí ju späť do svojho živlu, alebo sa za jej chybu, že sa nechala uloviť  ,,odmení,, smrťou. Rozhodnutie je na každom z nás. Bohužiaľ je tu ešte tretia možnosť a tá je podľa mňa ešte horšia, než samotná smrť a to je jej predaj do ,, kaprieho koncentráku,, . Týmto slovným spojeným nazývam preplnené vody s rybami s extrémnym rybárskym tlakom, kde nie je žiadny úkryt ani prirodzená potrava a ryby sú doslova závislé na kŕmení od ľudí. Tieto revíry typu  ,,vaňa,, kde sú ryby na brehu mnoho krát do roka, sú podľa môjho názoru horšie než smrť. Potrhané tlamky, dorezané plutvy, obité šupiny a mnoho ďalšieho, čo si po pravde žiadna ryba, ani človek ktorému na rybách záleží nepraje. Bohužiaľ pre niekoho je vidina peňazí silnejšia, než vzťah k rybárčeniu a samotnému živému tvoru, rybe. Je taktiež pravda, že v prípade trofejných rýb sa už nebavíme o niekoľkých desiatkach eur, ale o stovkách či niekedy aj o tisícoch eur. Pre niekoho je táto vôňa brigády až príliš lákavá a nedokáže odolať. Takýchto ľudí mi je po pravde ľúto.

Ja osobne som NIKDY nepredal ani jednu konzumnú rybu a nie to rybu trofejnej veľkosti. A keby mi bol ponúknutý aj milión rybu by som pustil. V každom prípade. Z krátka ich nepredám za nič na svete, pretože by som sa potom nemohol pozrieť sám na do zrkadla. Mám svoju hlavu, svoj rozum a vždy si budem stáť za tým, čo je podľa mňa správne. Môj postoj k rybárčeniu a moje názory na veľkú časť rybárov mi nikto nevezme a pokiaľ sa aspoň z časti nezmení myslenie väčšiny ľudí pri vode, nezmenia sa ani moje názory.

S pozdravom za Carp X team

Miroslav Tomata

FB page Carp X team: https://www.facebook.com/carpxteam/