Malé zázraky
Malé zázraky
Blížim sa nepozorovane k malému trsu trávy , nikým nevidený ,len sám sebou v svojej loveckej vášni a vtom ho uvidím .Giganta vody ktorý si majestátne pláva vo svojom živle. vie že má na vrch , nikto ho nemôže predsa pripraviť o jeho kráľovstvo. A v tú chvíľu prichádza na radu ,nie rybár ale lovec ktorý poslúcha len ten praveký pud vyhrať nad svojim protivníkom.
Veľmi pomaly ,až rýchlosťou spadnutého listu si sadám na breh ostrova. V duchu už taktizujem ako ten metrový tieň ktorý je od mojej lavici na dĺžku prútu prekabátim. Bez váhania volím moju osvedčenú klasiku. opatrne zdvíham prút a vtom zbadám niečo podozrivé. Z prava ide ďalší tieň podobných rozmerov. To predsa nie je možné. a za nim ďalšie dva len o niečo menšie.Duša lovca zajasá. ´´Fakt som to našiel ??? kuchyňu???´´Neváham ani sekundu. montáž putuje do vody. Zachovávam silentmode a sledujem čo sa bude diať.Tie neležérne plávajú a pripadajú mi miestami ako keby sa mi to snívalo .Úplné nerušené sa stavajú tým živím tvorom s potrebami a túžbami .Pred očami sa mi dohráva hotové divadlo .Teritorialita, náklonnosť ,puto hejna.To v mojej duši prebúdza súciť a radosť. Sťahujemprút a v dojatí sledujem doslova hru kaprov ktorý ešte nespozorovali moju prítomnosť .Po dlhej chvíli ale prichádza podnet od lovca vo mne že by som im mohol ich radovánky narušiť .Vyťahujem prút a nahadzujem tento krát už na ostro. Je to tam to musí byt rekord vody keď to tam tarasnahodím .Montáž putuje doprostred šantiacich kaprov .´´Člap´´ Zo zatajeným dychom sledujem reakciu tieňov na náhod a čľupnutie do pol metrovej vody .Ani si toho nevšimli ´´Paráda to nebudú registrovať ani kŕmenie´´hovorím si.Hneď nato do vody letí hrsť partiklu .A v tom to prišlo behom stotiny sekundy sa všetky šantiace tiene z majestátnosťou a rýchlosťou kráľov vody vydali do neznáma čo im sily stačili. Ten obrovský výr som si ani neuvedomil a razom bola moja montáž vo vode s dobre viditeľnou hrsťou partikulu jediným obyvateľom tohto zabudnutého kutá jazera.Čo som urobil zle? Dlhu chvíľu sa mi nedory myslieť na ničiné,iba na to že som asi spravil životnú chybu za ktorú som zaplatil úlovkom kapitálnej ryby.Neveriacky sedím sám zo sebou na ostrove. Čoďalej.oplatí sa ostať?? Mam sa nalodiť a ísťna breh??Prídu ešte tie tiene na hladine??? Rozum velil odísť a vychutnaťsi pohodlie brehu, namiesto metra štvorcového v strede jazera. Ale vnútorný hlas kázal zotrvať a nakoniec sa mi vyplatilo počúvať pravéten. Po necelej pol hodinke sa situácia zopakovala a ja som svoju chybu nemienil zopakovať .Presne mierený hod,´´frčkou´´nastrieľaný partikel po jednom zrnku a rodeo sa mohlo začať .Pri pohľade na tieň ktorý sa blížil veľkosťou môjho člna pomaly sa približujúc k montáži som vedel že ten vytúžený okamih nastane. Adrenalín predkov lovcov zaplňoval mô j krvný obeh a vtedy to prišlo. Tieň sa potopil. Skoro som ho stratil z dohľadu ale vzápätí si to moja udica namierila smerom potopenia. Verte mi vo chvíli keď som si uvedomil že je tam by ma od poriadneho záseku nedokázalo odradiť nič na planéte .´´Bim a je tam´´ A mal som čo spraviť v ten moment to rodeo začalo. Tieň zaseknutý pod špičkou v pol metrovej vode ukázal behom stotiny sekundy čo je v ňom. Rýchlosťou mrknutia oka si zobral vlasca ako pri ďalekom nahadzovaní. V sekunde reagoval ale aj lovec oblečený v bežnom outfite ktorý kontroval na výpad ryby doslova skokom do jej domova. Po prsia vo vode na hranici utopenia som toho tvora dokázal obrátiť tým správnym smerom ku budúcej slobode môjho podberáku a po nádhernom a napínavom súboji zachádzajúcom na hranicu seba ohrozenia som po prvý kráť zbadal kráľa vody bola to nádherná ryba ktorá naplnila očakávania obrovského tieňa. Možno sa vám nebude zdať kapitálna ale na vodu v ktorej sa tento cely dej odohral je to určíte jeden z posledných Mohykánov ktorý stále odolávajú a práve preto si zaslúžia slobodu oddávať sa radovánkam ostrova.
S pozdravom Člen Vezírek teamuPAĽO
