Klasicky na ostrieže
Je máj…ešte stále…nedávno sa to začalo, ale mohol by behať čas aj rýchlejšie. Už o niečo viac, ako mesiac prešiel odvtedy, keď sa už môže vláčiť na hraničných vodách s Maďarskom. Od prvého apríla u nás sa môžu chytať dravé ryby na Dunaji a na Ipli a od 16-ho už aj na pstruhovkách môžeme ponoriť naše nástrahy.
To všetko by bolo aj v poriadku, len… v prvom rade na najbližšiu pstruhovku by som mal jazdiť tak 140 km. Z toho by som nerobil veľkú hlavu, len hosťovačku kúpiť je trošku ťažké. Ale ani cudzích rybárov nevítajú tak srdečne. Tak ostal pre nás Dunaj a maličký Ipeľ. Ako vieme, stará dáma nedá svoje poklady až tak ľahko, ale tento rok je ešte lakomejšia, zažili sme tam pred niekoľkými rokmi aj lepšie rybačky. Väčšie bolene nás nechcú ani vidieť, ale ani z menších nie je tak veľa. Možno, že chyba je v nás, ale niečo nie je v poriadku. Druhá naša opcia je Ipeľ, ale tam naše návštevy každý týždeň stroskotajú. Tieto neúspechy môžu byť kvôli tomu, že tam jalce už pomaličky sa chystajú na trenie.
Je piatok popoludnie, počasie ako stvorené na rybolov, síce ani nepoznáme taký variant, kedy sa nemôžu chytať ryby. S kamošom, Tiborom sa trápime na Dunaji už asi štyri hodiny, a snažíme sa prekabátiť bolene, ale skoro vôbec nevykazujú žiadnu aktivitu. Okrem dvoch menších kusov nič neprišlo. Situácia vyzerá dosť labilne, čo sa týka zajtrajšiu rybačku. Na Ipeľ nechceme ísť, lebo nebolo by etické rušiť jalcov pri vytieraní, ale ani na Dunaj nemá zmysel ísť. Voda klesá, studený front už je za rohom. Čo ďalej? Asi poznáte aj Vy ten pocit, keď máte chuť ísť na ryby, len ste dosť obmedzení, ako napríklad prívlačiar v máji.
A zrazu som mal geniálny nápad…poďme na ostrieže. Teoreticky by mali byť aktívny, dávno po vytieraní, zákaz na nich nie je. Dobre, môžeme to vyskúšať, ale kam? Tak samozrejme na kanále, pod mostami, na tutovky, kde sme ich chytávali vždy. „Ale tam sa vláčiť nemôže.“- hovoril Tibi. Tak samozrejme že nie, ale na plavačku s hnojákmi sa môže chytať J Nazbierame hnojáky a ideme na to. A sme mali hotový plán na zajtrajšiu rybačku. Som zvedavý, že ako prijmú červíkovú kyticu naše milované pásikové dravce.
Plán je veľmi jednoduchý. V sobotu ráno o 7-ej vyrážame, a potom navštívime všetky naše obľúbené miesta na ostrieže.
Ešte v piatok večer bol v ohrozovaný náš plán…nenašli sme ani jedného červíka…nikde, keby vôbec neexistovali na tomto svete. Z daždi sme mali viac, než dosť, ale aj tak. Nevadí, tak si kúpime potom v obchode, len musíme počkať do 8-ej, kým otvoria. Ale čo, keď ani tam nebudú červíky? Tak istota je guľomet, a ja si nachystám aj gumené nástrahy. Keď plavačkári môžu chytať na rôzne gumené patentky, červíky, kukurice a ešte na bohvie aké gumené nástrahy, tak keď chytám na plávanú, aj ja si môžem nejaké červíky, alebo nymfy napichnúť na háčik bez toho, aby som porušil nejaký zákon.
Tak teda budík na siedmu ráno, raňajky aj pre mňa aj niečo si nalejem aj do auta, a o ôsmej už sme boli pri obchode. Chvála bohu mali aj hnojáky, podarilo sa nám celý sortiment vykúpiť a so siedmymi krabicami sme mohli šťastne fičať na prvý sektor. V neďalekej dedine od nás na kanáli bol jeden mostík, kde minulý rok veľmi pekne brali ostrieže, vyskúšali sme, či miesto funguje aj tento rok. Nefungovalo. Fúkal príjemný, 22 m/s-ový severný vietor, čo nie len hladinu strapatil, ale aj naše nervy. Voda bola dosť kalná. No nič, vyskúšali sme šťastie, ale darmo sme sa snažili, nič tam nebol akurát. Nevadí, poďme ďalej, ešte máme kopu miest. 
Vlastne všetko zlé je na niečo dobré. Dneska akurát to platilo na vietor, lebo normálni rybári ostali pekne doma sedieť a kukali seriály, alebo formulu J a nemuseli sme sa báť, že už naše vytypované miestá budú obsadené.
Ďalší sektor už vyzeral inak, lebo tu bol väčší most, aj hlbšia voda. Na strednej časti kanála sme nevedeli chytať kvôli vetru, ale vedľa steny mostu sme vedeli nahodiť. Náš systém bol totálne jednoduchý. Ultra light palička do 9gr-ov, lebo chceli sme už aj niečo s tými paličkami aj zdolávať. Vlastne kvôli tomu sme prišli J. Namiesto nanofilu sme dali 0.14 mm-ový vlasec, potom plavák 1gr-ový pekne vyvážený a tentokrát nie wobblere, alebo rotačky tvorili naše nástrahy, ale na bezprotihrotovom muškárskom háčiku červíky, 
alebo nymfy. Hĺbku sme nastavili tak, aby naša nástraha bola pár centimetrov nad dnom, niekedy sme to položili aj na dno. Vtedy brali aj ryby.
Na prvý hod som mal akciu, ale záber som nepremenil, nie tak, ako Tibor. Jemu sa tiež pekne ponoril plavák, ako voľakedy Titanic, a už mohol zdolávať prvú dnešnú rybu, krásneho ostrieža.
Systém dokonale funguje
Urobili sme pár fotiek a mohol ísť po svojej ceste. Tak až tak zle sme si to nemysleli. Ďalšiu rybu som konečne mohol zdolávať ja. Ale nebol to ostriež, ale na moje prekvapenie jalček hlavatý. Tu sme ešte nikdy nechytili hlavatého, aj kvôli tomu sme boli prekvapení, ale tak som sa tešil aj z neho. Pár fotiek… možno, že raz bude aj on slávny.
Prekvapujúci jalček
Zase sme sa cítili, ako malé detská, lebo naposledy sme chytali takým spôsobom v detstve. Ale bol to dobrý pocit. 
Zase bol Tibi na rade, už klasický záber, plavák sa zahral na ponorku, a ďalší ostriež na háčiku. Možno, že aj v lete donesieme so sebou zopár krabíc hnojákov J Ani on sa nevyhne osudu a nemilosrdne sa dostane na net. Dúfam, že nikde nepátrajú po malom lúpežníkovi.
Hľadaný za lúpež červov
Viacej záberov sme tu nemali, ale ešte sme mali možnosť ísť na druhú stranu. Tam som nahodil ja prvý. Hneď som mal pekný záber, ale pekný ostriež sa vypol. Ešte šťastie, že ostrieže nechodia sami, a som našiel ešte dve maličké, ale o to krajšie kusy.
Šľape to
Pustil som tam aj Tibiho, možno, že on bude mať tiež šťastie na nich. Ale už ostrieže zmizli, namiesto nich tam prišli slnečnice. Ešte kedysi dávno bolo z nich toľko, ako teraz zo sumčekov amerických, ale už dneska slnečnice sú raritou, aspoň u nás.
V dnešnej dobe je už raritou
Tak z tohto miesta už viacej rýb sme nevedeli vyčarovať, išli sme ďalej. Po pár kilometrov hore na kanáli tiež bol jeden pekný mostík, kde sme vlani chytili viacej ostriežov nad 30 cm. Keď teraz chcú to aj rybky, tak sa nám bude dariť. Len keby ten vietor nefúkal…takto nevieme strednú časť pochytať. Tak sme museli zostať tak, ako predtým, pri stene. Prvé dve rybky boli slnečnice…možno, že už nie sú takou raritou, ako som si to myslel?
Prešiel som na ľavú stranu mosta. Odtiaľ som s pomocou vetra vedel pekne nahodiť vedľa steny. Na prvý hod zase prišiel jalec hlavatý, o niečo väčší, ako ten prvý. Druhý hod už ostriež, škôlkar maličký, ale potešil nás aj on, hlavne s farbami, možno, že mu kúpili novú jarnú bundu.
Nová bunda, asi z jarnej kolekcie
Aj Tibi to vyskúšal, ale už nikto sa nehlásil na hnojákový obed. Možno, že už škôlkari odišli domov. Prešli sme na druhú stranu, čo keď tam majú ostrieže ihrisko? Nemali, len jediná plotička tam kecala s ujom Karolom karasom, ktorý asi plnil funkciu vrátnika v škôlke. Aj tieto dve rybky obohatili našu dnešnú kolekciu rýb.
Už sme nemali moc času, ale ešte na pár hodov sme sa zastavili aj na Starej Nitre. Okrem slnečníc (zase sa zväčšuje populácia? 😀 ), a jedného ostriežika nikto nás neprekvapil. Tibi dneska vysoko vyhral, čo sa týka počtu kusov rýb, ale to mi vôbec nevadí.
Asi lepšie sme si zachytali, ako keby sme ostali na Dunaji. Ryby boli dnes našimi partnermi, veľmi pekne im za to ďakujeme. Ešte do 16-ho júna možno, že párkrát vyskúšame tento klasický spôsob, dneska to fungovalo.
