Októbrová rybačka

Ahoj, zdravím všetkých priaznivcov firmy Carp Servis Václavík. Rok utiekol ako voda a blíži sa október, môj druhý najobľúbenejší mesiac v roku. Je koniec septembra a ja som na ceste domov z pracovnej cesty, ktorú som strávil dlhšiu dobu mimo domova a už sa teším, až vyrazím k vode. Hneď na druhý deň vyrážam na pár hodín neďaleko domova na jeden zväzový rybník.
Túto krátku vychádzku som podnikol s cieľom oddýchnuť si a premyslieť si výpravy, ktoré by som chcel v októbri
podniknúť. Vzal som si so sebou boilies Boss2 doping Oliheň-chobotnica a mini boilies Malina-ostružina. Keďže išlo
o klasický rybník, nemalo cenu vymýšľať žiadnu zložitú stratégiu. Vždy sa snažím len odlíšiť od ostatných. Jeden prút som hodil do strany pod previsnutý strom s boilies Boss2 doping Oliheň-chobotnica s olovom zabaleným v obaľovacej paste tej istej príchuti. Za tým letelo dvadsať guličiek. Druhý prút som hodil pred seba do priestoru s mini boilies Malina-ostružina a pri tom som veľa nakŕmil method mixom Pečeň zaliatym CSL cornkillerom prírodnej pečene. Tento deň som si zachytal krásne kapríky do 5 kg a ako bonus sa mi podaril krásny amur o veľkosti 70 cm. Bolo to super byť zas po dlhej dobe pri vode.

A je tu október mesiac, na ktorý sa tak teším a plánujem vyraziť k vode v každom z jeho štyroch víkendov a na konci mesiaca si jeden víkend predĺžiť a vyraziť na päť nocí k vode. Tieto víkendy plánujem stráviť na brehu rieky Vltavy a Labe. Čo sa týkalo kŕmenia, voľba bola pre mňa jasná. Mal som pripravených niekoľko kg boilies Boss2 špeciál Brusnicu, Prírodnú pečeň a boilie Boss2 Citrón.

Prvý víkend, hneď v piatok po práci vyrážam so svojim kamarátom Pavlom k rieke Vltava. Celý týždeň som sledoval prietok rieky, ktorý bol celkom optimálny a od piatku ako naschvál to začalo tiecť ako blázon. Volal som kamarátovi na elektráreň, čo s tým robia a on mi vysvetlil, že to tak púšťajú z Prahy z dôvodu opravy na jezu a oni ako elektráreň teraz pôjdu naplno a že sa to počas víkendu určite nezmení. Pavol mi hovorí, či to má vôbec cenu zostávať. Ja na to, že určite a že domov už nejdem a musíme niečo vymyslieť. S rozbaľovaním vecí nejako neponáhľajme, pretože to rovnako už za svetla nestíhame, tak starostlivo pripravujeme svoje montáže a keďže nemá cenu kŕmiť, pripravujeme si boilies na pva šnúrku po dvoch až troch guličkách. S ránom prichádza prvý záber a ja zdolávam prvého kapra 7 kg. Super, mám veľkú radosť. Kapor vzal boilies Boss2 Citrón.

Počas hodiny aj kolega Pavol dostáva záber od kapra okolo 5 kg. Celý deň makáme na 150% a prehadzujeme prúty z dôvodu tečúceho bordelu, ktorého sme mali plné vlasca. Začína sa stmievať a nám prichádza ďalší záber od kapra 6 kg, ktorý odštartoval sériu záberov od kaprov od 3 do 7 kg. Citrón proste fungoval a toto boilie sa mi začalo páčiť viac a viac. Druhý prút, na ktorom som mal nastraženú brusnicu, zatiaľ mlčal. Po dvoch hodinách zábery úplne ustali, tak sme šli spať. Ráno sme nahodili prúty a šli si opäť ľahnúť. Po hodine ma budí krásna jazda, v ktorú som už ani nedúfal – a to na prút, kde som mal nastraženú práve brusnicu. Po tom čo som vzal prút do ruky, som hneď zistil, že ide o väčšiu rybu, ktorá prechádza hranu a má namierené na koryto. Riskujem, opieram sa do prútu, beriem za rybu a snažím sa ju otočiť, inak by to o ostrú hranu odrezala. To by tu nebolo prvýkrát. Darí sa mi rybu otočiť a po krásnom boji, čo ešte ryba predviedla pri brehu, je už v podberáku krásny lysec 10 kg +. Hneď po tom, čo som podobral kapra, má jazdu aj kolega Pavol, ktorý zdoláva kapra 8 kg. Obaja máme obrovskú radosť, že sme si krásne zachytali na rozdiel od ostatných rybárov okolo nás, ktorí nemali za víkend žiadny kontakt s rybou.
Druhý víkend sme sa opäť rozhodli vrátiť aj cez veľký prietok späť na rieku Vltavu. Po predchádzajúcom víkende to všetci ostatní rybári vzdali. Boli sme na brehu Vltavy sami a chválili sme si, že nebude toľko vlascov vo vode, mohli by sme si zase skvele zachytať. Bohužiaľ tomu tak nebolo. Každý z nás chytil malého náhodného kapra, inak sme boli bez záberu. Tento víkend sme síce pohoreli, ale to k tomu patrí, brali sme to športovo a boli radi aj za toho malého kapra.
Polka októbra je preč a ja plánujem s kamarátom Honzom vyraziť na pre nás neznámu zväzovú stojatú vodu, alebo, keď sa upokojí prietok na rieke, vyraziť na Labe. Bohužiaľ mi tretí víkend kazí práce a kolega Honza vyráža sám na Labe. Na konci toho víkendu mi volá Honza a hovorí: „Draku je to super, skvele mi to jazdilo, vyrazíme sem spolu na predĺžený víkend?“ Moja odpoveď znela: „No jasné a už sa teším.“
Je tu štvrtok, ja mám v práci skvelú náladu a už sa teším domov, až naložím veci do auta a vyrazím až do utorka k vode. Po príchode sa moja nálada mení, na mieste, kde sme chceli chytať, boli nákladné lode. Tým pádom sme sa rozhodli, že vyrazíme na jedinú zväzovú pieskovňu v okolí. Po dvoch hodinách jazdenia a hľadanie miesta sme sa usadili na mieste, kde sme predtým ešte nikdy nechytali, a tak sme boli zvedaví, čo nás tu čaká. Druhý deň, hneď ráno skáčem do člna a vyrážam mapovať dno. Ďalej od brehu vidím, že je tu veľa tráv, ktoré siahajú až k hladine. Hĺbka pred nami bola všade rovnaká okolo troch metrov. Na dne nebolo nič zaujímavé, žiadna hrana, žiadne pevné dno, len placka plná blata a trávy. Rozhodujem sa, že položím jeden prút na protiľahlý breh k rákosiu a druhý prút na blind na voľnú vodu medzi traviny. Na prút k rákosiu som nastražil boilies Boss2 špeciál brusnica a na druhý prút len samotné plávajúce boilie tej istej príchute. Po dvoch dňoch, keď sme nachytali veľa kaprov do 5 kg, to chcelo zmenu. Rozhodol som sa, že nebudem kŕmiť a vždy ku každej položenej montáži hodím len 10 guličiek. Keďže tu bolo málo rybárov, mohol som sa s prútom, čo bol položený na blind, trochu roztiahnuť do strany a kúsok ďalej, kde bola hrana z troch metrov do štyroch a pevnejšie dno. U tohto prútu som zmenil aj nástrahu na Prírodnú pečeň. Prút pri rákosí som nechal rovnako, len s tým, že som k položenej montáži hodil len tých desať guľôčok. Po tejto zmene dostávam po cca šiestich hodinách záber od lepšej ryby, ktorá bohužiaľ v travinách tentoraz vyhráva. Kolega Honza má zatiaľ jedného kapra, inak sa zatiaľ trápi a o ryby v porastoch bohužiaľ tiež prichádza. Tri hodiny po tom, čo som prišiel o kapra od rákosia, mám prvú jazdu z voľnej vody a konečne po krásnom boji mám v podberáku krásneho dlhého kapra. Okamžite prevážam prút do rovnakého miesta. Zhruba po hodine a pol, keď už sa zotmelo, mám ďalší krásnu jazdu. Okamžite skáčem do člna a idem za ním. So šťastím idem k brehu s ďalším krásnym kaprom. Mám obrovskú radosť, ktorú so mnou zdieľa aj kolega, v rýchlosti robíme ďalšie fotky a kapor ide späť do svojho domova. Posledný deň popoludní sa naopak darí môjmu kolegovi, mal hneď tri zábery, z toho zdolal tiež dva krásne kapre. K večeru sa mi konečne ešte naposledy ozval prút od rákosia, na ktorý som zdolal krásneho kapra 65 cm. Posledných pár hodín už neprišiel žiadny záber a my sme sa s dobrým pocitom tešili domov do tepla.
Tieto víkendy som si moc užil a s blížiacou sa zimou na ne budem rád spomínať. Ale zima ma neodradí, budem vyrážať na niekoľkohodinové vychádzky k rieke Vltava a dúfať, že napadne sneh a ja si chytím krásneho kapra na snehu.
Zdravím všetkých rybárov a želám im veľa šťastia na rybách.
Ondrej Karlovský