Súkromné vody vs. zväzové
Ryba chytená na zväzovke? Super, to je ozajstné umenie. Ryba zo súkromáku? Úplne bezcenná, tam predsa nachytá každý. Naozaj je tomu vždy tak? Tento uhol pohľadu má prevažná väčšina rybárov, ale to rozhodne nie je tak úplná pravda. Nebudem klamať, že som si to určitý čas nemyslel tiež, ale postupom času, keď som spoznával ďalšie a ďalšie vody, tak som dospel k oveľa objektívnejšiemu názoru.
Takmer pri každom úlovku sa ľudia zaujímajú o dve veci. O miery kapra (cm / kg) a hneď vzápätí KDE tento kapor bol ulovený. Je veľmi krátkozraké rybára odsudzovať okamžite, akonáhle oznámi, že ryba je zo súkromného revíru, pretože nie je súkromák, ako súkromák.
Súkromných vôd, ktoré slúžia doslova na pobavenie „nerybárov“ je veľa. Predovšetkým kvôli týmto typom vôd sú často hádzané všetky súkromáky do jedného vreca. Aký typ mám na mysli?
Sú to vody, kde naozaj nie je problém rybu chytiť. Revír je až drasticky prerybnení, prirodzenej potravy je poskromne, skôr vôbec, a o zmenách reliéfu dna sa už vôbec nedá hovoriť. Všetkému nasadí korunku malá rozloha. Toto je typický príklad revíru „vaňa“. Kapry sa chytajú jeden za druhým a sú na brehu niekoľkokrát do roka. Dodrané tela, potrhané papuľky a mnoho ďalších príznakov sú toho následkom. Čo im tiež ostáva, ako sa kŕmiť tým, čo do vody nahádže ľudia? Tlak na tieto vody je enormný a preto vyhnúť sa háčiku je pre ryby pravdepodobne nemožné. V týchto vodách ryby doslova slúžia ako „Atrakcia“ pre ľudí, ktorí sa k vode jazdia naozaj len chvíľkovo pobaviť a nemajú k nim takmer žiadny, alebo len veľmi obmedzený vzťah. Tieto vody nazývam „kaprie koncentráky“ a je mi neskutočne ľúto rýb, ktoré tu musí „žiť“, skôr prežívať. Presne tento typ vôd je zafixovaný v povedomí ľudí a odsudzujú preto všetky neštátne vody. Takýchto revírov je veľa, ale sú tu aj vody úplne opačného rázu.
Voda rozprestretá na niekoľkých desiatkach hektárov, z jednej strany obklopená divokým lesom, z druhej strany iba niekoľkými miestami určenými na lov. Rybia vsádka zastúpená ako malými, tak trofejnými kaprami, ale každou sortou v rozumnej miere. Pod vodnou hladinou mnoho úkrytov, popadané stromy, kríky a veľmi členité dno. Toto je úplne iná liga. Voda stvorená pre ryby, ktoré sú ľuďmi rušené len veľmi málo. Voda nie je zväzová, ale má svojho majiteľa, ktorému sa musí tiež zaplatiť určitá suma, ako v prvom prípade, aby sme tu mohli loviť. Vidíte ten rozdiel medzi prvým a druhým typom?
V oboch variantoch má voda svojho majiteľa a nie je zväzová, ale napriek tomu sa to nedá ani zďaleka porovnať a čo sa súkromia na brehu týka, tieto vody úplne dominujú.
Úplne samostatnou kapitolou sú pravidlá a podmienky lovu na vodách súkromných a zväzových.
Bez pochýb súkromná voda víťazí na plnej čiare. Rybársky poriadok, ktorý len s drobnými zmenami funguje už niekoľko desiatok rokov takmer rovnako, nás doslova zväzuje svojimi nezmyselne nastavenými pravidlami. Vymedzená doba lovu, používanie člna, označenie kŕmneho miesta bójkou a mnoho ďalšieho sú úplne nezmyselne nastavené obmedzenia, ktoré nás oberajú o tak krásne zákutia nášho koníčku.
Čas strávený pri vode si chcem užívať naplno a nestojím o to neustále sledovať čas, aby som náhodou neprepásol koniec doby lovu a neprišiel o svoje rybárska práva. V lete o polnoci vytiahnem svoje montáže a naštvaný ležím v bivaku uprostred bezsennej noci, pretože jediné myšlienky smerujú k tomu, čo by sa mi mohlo podariť chytiť práve cez noc, kedy sa kapry veľmi hlasno prejavujú na hladine a dávajú tak poznať svoju aktivitu. Vzdialim sa len o niekoľko metrov na kúsok reči k vedľa na loviacemu rybárovi a opäť som karhaný hospodárom za neprítomnosť u prútov. Je toho naozaj veľa, čo nám, slušným rybárom, kazí chuť tráviť čas na zväzových vodách. Netvrdím, že s nie práve prívetivým prístupom sa nemôžeme stretnúť aj na súkromáku, to rozhodne áno, ale vo väčšine prípadov nás tu čaká priateľské zaobchádzanie. Predsa len majitelia týchto revírov k tomu majú určitý vzťah a spokojnosť návštevníkov je ich prioritou, preto nám vychádzajú predovšetkým v nastavení pravidiel, aj v prístupe k nám ako ľuďom, veľmi v ústrety a človek si tak môže vychutnať kaprárinu naozaj z plných pľúc.
Niekedy je rozhodnutie naozaj ťažké. Zvolím radšej súkromný revír alebo štátny? Toť otázka. Ak idem na kratší časový úsek, tak pravdepodobne zamierim k najbližšej sväzovke a bohužiaľ budem musieť prijať isté obmedzenia. Pokiaľ ale plánujem dlhšiu výpravu, nebojím sa voliť pokojne aj trochu vzdialenejšiu, súkromnú lokalitu, kde viem, že to bude o niečom úplne inom. Keď človek strávi vcelku na zväzovej vode 6 nocí, tak v lete sa oberie dohromady o 24 hodín lovu, čo je jeden celý deň! Jeden deň, kedy montáže ani nemáme vo vode a len strácame svoj drahocenný čas a sme tam zbytočne. Prečo plytvať svojím časom a v čase, keď sú ryby najaktívnejšie, len bezmocne prečkávať do rána? Toto a mnohé ďalšie obmedzenie by som chcel zmeniť a tvrdo za tým pôjdem. Dúfam, že sa ku mne pripojí čo najviac rovnako zmýšľajúcich ľudí.
Čo je ale naozaj veľkým problémom je myslenie ľudí. Tých, ktorí vo všetkom vidia zneužitie povolenia „uzdy“ vo svoj prospech, preto sa najskôr musí zmeniť myslenie ľudí a až potom sa budú môcť diať zmeny k lepšiemu.
S pozdravom za Carp X team
Miroslav Tomala
